2020 a môj nový rok

by - januára 23, 2020


Rok 2019 nám už nadobro skončil a začal sa pre mňa asi najťažší rok a to rok ukončovania. Tento rok maturujem (teda chcela by som zmaturovať), sťahujem sa do Bratislavy (ak si nájdem bývanie), začnem študovať vysokú školu (ak ma prijmú), pracovať (ak si nájdem prácu) a osamostatním sa (😂"starká pošli mi kuriérom nejaké tie rezne"😂). Zrazu bude všetko len o mne a na mne. Ja sa toho momentu už neviem dočkať, aj keď si uvedomujem že stredoškolský život mi bude nesmierne chýbať.



Mnohokrát a hlavne počas týchto týždňov, ktoré mi dávajú zabrať, si poviem ako strednú školu nenávidím, ako by som najradšej už mala maturitu za sebou. Konečne pokoj a kľud, no na druhej strane si neviem predstaviť, čo ma čaká na vysokej. Avšak určite viem, že sa môj život naplno zmení a totálne vystresovaná sa už teším ako vám budem písať blog, ako som sa stratila v Bratislave 😂


Bod mrazu 

Popravde nevedela som o čom napísať na blog, pretože teraz nič neriešim a môj deň vyzerá len tak, že sa namaľujem, (a krásna 😎😂), idem do školy, prídem zo školy, učím sa, idem trocha von, idem spať..... Jediné čo mi spestruje život a človek by ani nepovedal, že to niekedy povie, ale jediné na čo sa v poslednej dobe teším je to ako pôjdem do práce. Posledné dni je toho na mňa fakt dosť. Moja jediná radosť je spánok, práca a jedlo, čo nie je vždy dobrá kombinácia. 🙈

Aj napriek tomu, že sa mi celkom darí v každej jednej oblasti, nálada často padne na dno, keď si predstavím, že znova prídem domov a musím sa ponoriť do kníh, do ktorých som bola ponorená celé doobedia. Ešte horšie na tom je to, že tie veci sú tak nezmyselné, že ešte aj debil by ich pochopil....
No aj napriek tomu, že sa učím a snažím sa dostať do moodu, keď sa konečne ponorím do učenia sa na maturitu väčšinu času sedím a pozerám do steny 😂 človek ani nevie oceniť ako je také len pozeranie sa dobrý relax....



Keď ma náhodou prestane baviť pozerať do steny naskytne sa konečne nápad na urobenie si výletu a tak sa učenie znova odkladá a ja utekám na výlet. Pretože žijeme len raz a ja si chcem užiť posledné momenty voľna, slobody a stredoškolského života.



Stredná škola 

Obchodnú akadémiu som si vybrala sama. Páčil sa mi prístup riaditeľa k žiakom, celkové fungovanie školy. Chcela som sa hlavne vyhnúť fyzike, matike a chémií. Pretože tieto predmety boli na gymnáziu rozhodnutie bolo teda jasné. A môžem povedať, že neľutujem. Obchodná mi toho dala veľa a hlavne nejaké základy do budúcnosti. 10 prstová hmatová metóda, písanie korešpondencie, ekonomika či účtovníctvo, je pre každého z nás už v dnešnej dobe dôležité.



Stredná škola sú tie najlepšie roky, kedy už rodičia nelipnú na známkach a ak ste sa dobre zapísali u rodičov na základnej, tak ani nemajú páru o tom či sa učíte, a aké známky máte na strednej. A tak máte leháro a poväčšine času nemusíte počúvať, o tom ako sa neučíte.... Potom však príde moment kedy otvoria zaheslovaní Edupage a zrazu......
Preto odporúčam učiť sa priebežne aspoň nazbierať pomerne dobré známky, u učiteľov sa dobre zapísať a bude sa to s vami ťahať celú strednú školu.
Učitelia sú skôr ako starí známi, s ktorými vieme pokecať o všetkom, cez rodinné problémy až k vzťahom a radostiam.
Stredná škola je hlavne o výletoch a "skupinovej terapii" (čo v preklade znamená naučiť sa zvládať svojich spolužiakov). Čo chcem, čo nechcem robiť, čo mi robí a nerobí radosť a hlavne kým chcem byť. Kryštalizujú sa tu ľudia a hlavne sa vyvíjajú do dospelých jedincov. Aj keď učitelia budú mať stále pocit, že ste zvieratá, ktoré nevedia byť ticho 😂

Hlavne v štvrtom ročníku, keď sa pod vami už trasie stolička, pretože maturitu máme čoskoro a ja stále nič neviem, si uvedomujem aká ľahká stredná a základná škola bola. Ako bolo super, keď sme presvedčili učiteľku aby preložila písomku a nakoniec na ňu úplne zabudla. 🙏😂 Stále sa rada zasmejem nad spomienkami, ktoré som nabrala na základnej a spomeniem si aj na to ako som stresovala pred monitorom a nakoniec dopadol veľmi dobre.
ALE SĽUBUJEM ŽE SA ZAČNEM UČIŤ.


Keďže som už spomínala, že mi horí pod riťou a písomné maturity budú o mesiac, skončili moje lenivé dni plné zábavy a oddychu a nastupuje tvrdé učenie sa. Písomné maturity sú tu ani nemrknem a ja som sa stále nepozrela takmer do ničoho. Aj napriek tomu že sa bojím, že nezmaturujem alebo náhodou všetko zabudnem a iné podobné srandy, ktoré v mojom živote pôsobia ako zákon schválnosti, na druhej strane sa utešujem, že keď zmaturovali iní zmaturujem aj ja.

Jediné čo mi pomáha v tom nechodiť nikam a sedieť doma nad knihami je určite to počasie, čo práve prevláda von. "Kto by to bol povedal, že po tom všetkom, čo sme pre našu planétu urobili, budeme mať tak na p**** zimu." No asi všetci. Nezažila som veľké zimy, ako zažili moji starí rodičia, no strašne rada počúvam ich historky  a spomienky na obdobie, kedy počasie bolo úplne normálne. Pamätám si dokonca, že keď som bola ja malá, mali sme zimu krásnu a poriadne bielu, no posledné roky to končí a človek sa nie len že bojí, ale už aj vie, že to bude horšie a horšie. A tak ďakujem počasie, že ma nútiš učiť sa 🙏


Ďakujem, že ste si prečítali môj výlev srdca, ako sa nestíham učiť na maturitu a že sa mi nič nechce. Poučenie z tohto blogu je asi len to, že všekto zlé je na niečo dobré a netreba sa báť toho čo príde. Prajem vám krásny zvyšok týždňa 😉

You May Also Like

0 komentárov