2019/2020

by - januára 09, 2020


A je to tu, šialený december pominul a ja som dokonca aj Silvester prežila naplno v práci. Po tom ako som počas decembra stratila aktivitu na blogu, kvôli všetkému možnému, čo mi prišlo do cesty som tu po novom rok znova, plne odhodlaná. S predsavzatím vo vrecku, že na blog budem častejšie prispievať a budem sa snažiť aby to tu žilo 😉

Už teraz sa mi to nedarí keďže je 9 dní po novom roku a na blogu stále nesvieti žiaden nový článok. Ale chcela som to poňať trocha symbolicky a prvý článok roku 2020 venovať predchádzajúcemu roku (irónia). Rada by som sa pozrela na svoj rok 2019 a odkryla možno aj to čo na blogu nesvietilo, no môj život to ovplyvnilo.
Nikdy som nevedela zosumarizovať predchádzajúci rok do jednej rozvitej vety, pretože aj napriek tomu, že môj život sa točí stále okolo vecí, ktoré sú pre mňa najdôležitejšie aj to sa zmenilo v roku 2019.
Ale poďme poporiadku. Som strašne rada, že existuje história príbehov na instagrame, lebo prepáčte, ale ani za boha by som nevedela, čo som kedy robila 😂


V januári som sa rozhodla aj za pomoci Lukáša rozbehnúť tento blog. Jeden som písala už dva roky dozadu, no nejako som na neho zanevrela a nepáčil sa mi. A tak som sa začala naplno venovať programovaniu a písaniu. Hľadala som rôzne inšpirácie na nové a nové typy. A teraz oslavujeme rok, čo fungujeme naplno. 



Začala som sa venovať aj instagramu a outfitovým fotkám a videám. A celkovo svoj instagram brať trocha vážnejšie a hlavne zamerať sa na módu.


Február
Tu sa mi splnil sen a konečne som sa dostala na výlet. Navštívili sme chodník korunami stromov a prespali sme v nádhernom hoteli Strachan v pravej ľudovej kultúre, kde som sa teda hlavne dobre najedla 😂




Toto bol pre mňa asi najdôležitejší mesiac, pretože ma čakali skúšky. A nie hocijaké skúšky, ale v marci sa zo mňa stal oficiálne vodič, za čo som nesmierne vďačná, že mi to moji rodičia umožnili a že ma môj pán inštruktor tak dobre pripravil.
Zúčastnila som sa taktiež aj so svojou Sočkou na súťaži a dostali sme sa spolu až na kraj. Bohužiaľ ďalej sme to ani s obtiahnutou sukňou a dobrým prejavom (nie som samoľúba, ale oceňujem svoje kvality) nedostali 😂

V apríli sa mi podarilo nafotiť a napísať asi prvýkrát za moju blogerskú kariéru (4 mesačnú 😂) ten najkrajší blog, aký zatiaľ je na mojom blogu.
A som na neho a na seba nesmierne hrdá. Pretože som sa konečne dokázala pozrieť na vec objektívne a dokázala som opísať niečo, čo ma mučilo už niekoľko rokov, len tak bez okolkov priamo do sveta.


V apríli a to nie je žart som začala aj pracovať. Aj keď to nevyšlo z mojej hlavy a viac-menej ma vlastne naozaj k tomu dokopala mama, aby som len nesedela doma, ale začala niečo robiť. A tak som ani neviem ako, začala pracovať v tom najlepšom podniku v Rožňave. Aj keď som si niekoľkokrát povedala, že končím, tá práca ma baví a aj napriek debilným zákazníkom, ktorí v živote nepracovali a niekedy nevedia ako sa správať v reštaurácii. Mám veľmi rada svojich kolegov, ktorí mi prácu mnohokrát spríjemňujú a uľahčujú, a pravdaže mám konečne vlastné peniaze.


V apríli ma čakalo ešte jedno veľké sústo a navštívila som moju vysnívanú Prahu. Milujem to mesto a milujem tú atmosféru a všetko. Užívala som si tento výlet naplno a verím, že to nebolo poslednýkrát keď som tam bola pretože, hneď prvý krát si Praha ukradla moje srdce.



Máj
Tento mesiac bol konečne pokojný a pohodlný, nič zaujímavé sa nestalo. No spoznala som mnoho nových ľudí, otvorila som nové priateľstvá a nadviazala kontakt s mnohými starými priateľmi.


Jún bol plný školy a navštívili sme viničky. Bol to týždeň ako za trest, keďže padali tie najväčšie teplotné rekordy a my sme boli vo vinnej oblasti, kde mi nevysávali krv len naše učiteľky či spolužiaci, ale aj premnožené množstvo komárov a strašné teplo. Pravdaže ako to na takých školských výletoch býva bola poriadna sranda a aj napriek tomu, že som týždeň nadávala, nikdy nezabudnem práve na tieto momenty.





Júl
Konečne prázdniny a teda moje možno posledné letné prázdniny, ktoré som si plánovala užiť naplno. Barborka mieni, osud mení a tak z 5 festivalov, na ktoré som plánovala ísť som v júli bola až na jednom. Za to sa mi tento rok však podarila dovolenka v Chorvátsku, ktorú sme si nesmierne užili. More, slnko a oddych. 🌞To je to, čo by som potrebovala minimálne raz za mesiac. V Chorvátsku sme navštívili aj festival ULTRA, ktorý sa vo mne zapíše už navždy. Pre laika je to veľká a poriadne preplnená diskotéka, no pre mňa s Lukáškom to bol zážitok na celý život.






August
Posledný prázdninový mesiac sa niesol v znamení výletov. Navštívili sme krásnu Banskú Štiavnicu, ktorú som chcela navštíviť už pomerne dlho a dala som si záväzok (ktorý pravdaže nevyšiel), že navštívim všetky krásne historické mestá Slovenska. Do konca roka 2019 sa mi to nepodarilo, nevidím to ružovo ani v tomto roku, ale do mojej 40tky by sa to azda mohlo podariť :D


Zoo kontakt sa nachádza pri Liptovskom Mikuláši a je to krásny výlet ako pre rodinu tak aj pre páry. Vidieť naživo leva, tigra, či medvede nie je len zážitok, ale je milé a krásne a hebké, no trocha to smrdí ale pri predstave, že stojíte pri zvierati, ktoré by ste v živote nemuseli vidieť naživo, je to super pocit.




Nakoniec sme sa dostali aj na Šíravu a nie len z dôvodu okúpať sa v Slovenskom mori, ale hlavne za zábavou a prehliadkou tých najkrajších motoriek. Ako každý rok tak aj v roku 2019 sme navštívili a zúčastnili sa Motozrazu na Zemplínskej Šírave. Koncert Kali, Heleniných očí a Kabátu, pivo, klobásy, motorky, motorkári a zábava, taktiež miss mokré tričko je každoročným zvykom. Je to jediný festival, ktorý máme s ockom spoločný a na ktorý spolu chodievame už nejeden rok.




September
Pravdaže najlepší mesiac v roku okrem toho, že nastupujeme do škôl, mám narodeniny. Oslávila som posledný krát -násť a zjedla som celú ovocnú tortu 😁
Ako darček som si kúpila konečne nový telefón, pred ktorým sa teraz stále predvádzam na instagrame, aby som mohla mať čo lepšie a lepšie fotografie.



Nekupovala som si darček však len sama, ale dostala som aj jeden krásnejší darček a to výlet do Budapešti. Toto je ďalšie mesto, ktoré si ma získalo svojou architektúrou.
V Budapešti sme boli tri dni a navštívili sme naozaj mnoho miest a ja už teraz viem, že sa tam chcem znova vrátiť a prejsť ju znova a znova.





Október
Jeseň milujem, mám rada keď sa príroda zafarbí do farieb a začne pofukovať vietor, občas, väčšinou prší a ja doma ležím s knihou alebo sedím v práci.
Bohužiaľ október mi vzal niečo, na čom mi veľmi záležalo a práve tu sa mi zo srdca odlomil kúsok a odišiel spolu s Atosom do neba.


Kto ma pozná vie kto je Atos a kto nie rada vám ho predstavím. Atos bol rotvajler, ktorého som dostala ako 11 ročná od ocka. Kúpili sme ho hlavne preto, že som sa do neho zaľúbila, ale aj pre to, že rotvajleri sú obľúbené plemeno ocka a chcel aby nám poriadny pes strážil dvor. Bol to malý kazisvet a čím bol starší, tým viac neplechy robil. Aj keď s ním bolo poriadne veľa starostí, milovala som ho nadovšetko a aj napriek tomu, že som s ním nemohla tráviť každý deň, keďže bol pri ockovi a ja bývam s mamkou, vedel že ho ľúbim. Bohužiaľ, ani nevieme prečo nás opustil. Mal črevné problémy a slabol, no starý nebol. Odišiel mi v sobotu, práve keď som chcela ísť za ním po dlhšej dobe čo som ho nevidela. Teraz ľutujem, že som ho neprišla pozrieť skôr a že som si neurobila čas.


Aj keď je to strašne banálna fráza, ale verím že sa má lepšie a že ma stráži tam hore.  Stále ho ľúbim najviac na svete 💓

November
Tento mesiac som si poriadne užila a po práci som chodila často žúrovať a začala som trocha viac žiť ako sa na 19 ročnú mladú slečnu patrí 💃
Bohužiaľ tu prišlo ďalšie boľavé srdce. S Lukášom, ktorý bol hlavný fotograf, a často sa objavoval aj  mojich blogoch sme sa rozišli. Naše cesty a myšlienky sa rozdelili, no napriek tomu sme stále v kontakte a stali sme sa veľmi dobrými priateľmi.


December bol pre mňa najhektickejším období tohto roka.
Stužková ma obrala o môj voľný čas, pretože  sme sa všetci naplno venovali jej prípravám. Toľko príprav a tak rýchlo zbehol ten večer. Ani sme sa nenazdali a už boli 4:00 hodiny ráno. Bol to však zážitok a som rada, že stužková dopadla na jednotku.



Hneď potom nasledovali dozvuky, ktoré nám trocha skomplikovalo skrachovanie chaty, na ktorú sme mali ísť dooslavovať stužkovú. Nakoniec sme sa na tie dozvuky dostali no netrvalo dlho a už sme pohádaní odchádzali 💁


No a nakoniec som zostala doma prikovaná k posteli s angínou. Bohužiaľ, keď mesiac stále lietate a nie a nie sa vyliečiť, choroba a telo sa raz unaví a vyberie si svoju daň. Našťastie sme Vianoce už prežili v zdraví. Poriadne som sa prejedla ako sa na Vianoce patrí a užila si posledné dni v roku s rodinou a priateľmi.


Silvester som strávila v práci, no aj tak mi bolo veľmi dobre lebo ako som spomínala ľudia a s ktorými pracujem sú ozaj TOP. Ani som si neuveomila, a už bol Nový rok a ja som ráno o šiestej umývala poháre a pobrala sa domov spať ako po veľkom Silvestrovskom žúre.


Rok 2019 môžem zhodnotiť len tak, že ma toho naučil veľa, ale to asi každý rok. Stále príde do cesty niečo nové čo nám buď podkopne kolená alebo nás to zodvihne do oblakov. No pozerám sa na všetko s úsmevom a teším sa čo prinesie rok 2020.

You May Also Like

0 komentárov