Len nedávno som ho objavila a hneď som vedela, že to bude láska na prvé oblečenie. Tento svetrík mi padol do oka a ja som ho jednoducho nemohla len tak nechať v obchode. Prezeraním stránok aboutyou.sk sa mi stále niečo zapáči, no kým to kúpim nechávam si to uležať v hlave, aby som nemíňala zbytočne, bez rozmyslenia. Avšak pri tomto krásnom svetríku to jednoducho bolo osudové a odkedy ho mám doma už ani nespočítam koľkokrát som ho mala na sebe. Bez váhania je to asi za poslednú dobu jeden z najnosenejších kúskov môjho "skromného jesenného šatníka". Jeho farba vyzerá veľmi dobre v kombinácií s čierno bielou v rôznych variáciách, kombináciách a nebudem ho predsa držať v šatníku len tak na okrasu.
Aj keď moja farba nikdy nebola červená, či bordová, tento sveter sa mi veľmi páči a práve kvôli nemu som sa začala pohrávať s myšlienkou obnoviť šatník a pridať doň kúsky práve červené. Dokonca ako tak spomínam, a teda nebolo to dávno, aj moje venčekové šaty tvorila červená farba a vyzerali úžasne, neviem prečo som túto farbu nakoniec zavrhla.
Je to pomerne výrazná farba a človek si túto farbu hneď všimne. Aj keď som náhodou mala na sebe červený kúsok, červený rúž bolo na mne vidieť iba občas a zvyčajne len kvôli vystúpeniam. (tancovala som dlhé roky folklór, kde sme si maľovali pery na červeno). Teraz mi červený rúž už nerobí žiaden problém a veľmi rada si ho občas "nadžabem" na pery.
Tento raz som pod svetrík zvolila krásne bodkované šaty, taktiež z eshopu aboutyou.sk, ktorý má fakt nádherné kúsky dokonca so zľavou 70%. Šaty majú krásny strih, ktorý mne a mojej postave sedí asi najlepšie. Zavinovacie šaty prišli do módy ešte minulý rok, no kým ich človek nevyskúša nevie čo je láska.
Sú krásne ako bez svetra na vrchu tak aj s ním a sú mojím taktiež vyvoleným kúskom na pár mesiacov. Do tohoto už pomerne chladného počasia k nim ešte vysoké čižmy, ja bez opätku, keďže už teraz som pomerne vysoká a kabelka.
Ovplyvnená okolím
Nosím ich od jesene do jari a neviem si predstaviť zimnejšie obodobie bez takéhoto teplejšieho kúska, ktorý krásne doladí, ale aj urobí jednoduchý outfit zaujímavým. Svetríky kombinujem so vzorovanými nohavicami, košeľami a blúzkami. Tričká s dlhým rukávom vo všeobecnosti počas zimy veľmi nenosím, keď už to nie je svetrík, tak je to určtite rolák.
Mamka mi svetríky obliekala už od malička a tak viac menej do mňa vštepila to, že je to krásny teplý kúsok, ktorý vďaka mojej starej mame u nás doma nikdy nebude chýbať. Najradšej som mala stále tie s golierom, keďže najviac zahrejú a oveľa lepšie sa kombinujú.
Mám doma však všetky typy, aké si viete predstaviť. Babka je úžasná a dokáže upliesť sveter dokonca len z obrázku. Mnohokrát som to nevedela oceniť a to najmä v období, keď som sa nechávala ovplyvňovať okolím v tom, čo mám a čo by som nosiť nemala.
A teda keď svetríky z módy vyšli, odišli aj z mojej skrine aj keď nie všetky. Bolo to asi ešte v období na základnej a moje spolužiačky také svetre nemali a tak som sa nechala ovplyvniť okolím svojich spolužiačok a prestala som ich nosiť aj ja. Bolo mi to ľúto, ale chcela som sa obliekať štýlovo a nezaostávať. "To už nie je moderné, to nie je pekné, ten sveter sa mi nepáči." Veľa krát nastane, že človek zabudne na to, čo sa vlastne páči jemu a začne sa zamýšľať a nejako tak sa nechá ovplyvniť týmito vetami, k tomu aby zmenil nie len šatník, ale aj seba.
Ja osobne som sebavedomá a nie je ľahko zmeniť môj názor na danú vec bez podložených faktov a nie to ešte diktovať mi, čo by som mala nosiť a čo je moderné.😂 No nie vždy to tak bolo a na základnej škole som pomerne často dávala na rady spolužiačiek, kamošiek a celkovo na názory iných ako na tie svoje. Neľutujem to, pretože ma to posunulo ďalej, no teraz viem, že ak sa mi svetre páčia a niekomu nie, môj názor to nezmení. Ako napríklad nohavice s vysokým pásom. Moja mamka je úplne proti nim, pretože sa jej nepáčia, nepáčia sa jej na mne ani na iných ženách. No mne sa páčia a jednoducho som si vypočula jej názor. Môj štýl obliekania to nezmenilo, pretože ja sa v nich cítim dobre, ale beriem aj to, že nie každému sa páči to čo mne.
A tak by to malo aj ostať. Nedajte si hovoriť a nenechajte sa ovplyvňovať ľuďmi, ktorí vám menia váš názor bez podložených faktov, bez toho aby ste 100% neboli o tom presvedčený vy.
Takto to funguje v politike, v živote, obliekaní a v mnohých iných smeroch.
Avšak svetríky sa vrátili do módy, moja hlava dostala taktiež vlastný rozum a teraz s radosťou nosím znova svetríky ako tie čo babka naplietla tak aj tie, ktoré nájdem len tak náhodne niekde v obchode.
Nosím dokonca aj nohavice s vysokým pásom, ktoré sa mamke nepáčia a taktiež si stojím za svojimi názormi.
Konštruktívna kritika
Kritiku na moju osobu bolo pre mňa vždy veľmi ťažké zniesť. Brala som to ako krivdu, na ktorú som sa veľmi hnevala a dokázala som to brať veľmi osobne a veľmi vážne. Mnohokrát a stále je to tak, že mojím najväčším kritikom som ja sama, ale aj moja mamka, od ktorej som to mnohokrát brala asi najhoršie. No časom som pochopila, že to nie je kritika ako taká. Tým, že mi povie že sa jej nepáči to čo som urobila, to čo som povedala, bolo len to, aby ma posunula ďalej a vyjadrila tak svoj postoj a názor na danú problematiku. Bolo už len na mne či ten názor zoberiem alebo sa na ňu bezdôvodne nahnevám.
Rozdiel medzi kritikou ako takou je v jednej veľmi dôležitej veci a to hlavne v to, či tá kritika má pomôcť kritizovanému zamyslieť sa nad situáciou, ktorú urobil a pomôcť nejako k lepším činom alebo tá kritika je na to, aby človeka zosmiešnila a ako sa v dnešnom svete hovorí, či je to obyčajný hejt alebo konštruktívna kritika.
Žijeme v 21. storočí kedy nám vládne demokracia a to najdôležitejšie je, že si každý môže vyjadriť svoj názor bez ohľadu na to, či sa to niekomu bude alebo nebude páčiť. Vyjadriť svoj názor nie je nič zlé a v normálnom svete je to úplne v poriadku povedať, to čo sa mi páči a čo by som na druhej strane urobila inak.
Je rozdiel v tom ako sa kritika podá, akým štýlom sa povie. Mnohí ľudia však neberú ohľad na to, že daná kritika v danej situácií je len vyjadrenie názoru a treba zobrať všetky názory, nie len tie ktoré vyhovujú nám. Treba sa pozrieť na to, že každý má právo vyjadriť sa a aj zmysluplne argumentovať aj keď sa nám to nepáči. Aj keď sú tie dva názory úplne odlišné, každý má takpovediac svoju pravdu a treba rešpektovať toho druhého.
Aj keď je asi najťažšie na svete akcepovať kritiku na svoju osobu, na to čo robím, treba vedieť sa v niektorých veciach odosobniť a začať premýšľať hlavou a nie zbytočnými emóciami. Ja som horúca hlava, konám rýchlo a bez uváženia, avšak pracujem na svojich emóciách a veľmi rada v poslednom čase príjmam kritiku, ktorá ma môže posunúť ďalej, pomôcť mi a zlepšiť niečo, na čom tvrdo pracujem.
Ďakujem veľmi pekne za prečítanie blogu, že ste si našli čas a chuť a verím, že sa vám páčil. Budem rada ak budete môj blog zdielať a naďalej sledovať.
