Narodeninový darček

by - septembra 30, 2019


Narodeniny som síce mala pred pár dňami, už aj týždňami, no darček sa realizoval až víkend po nich. Bol to darček nie len k narodeninám, ale aj ku krásnemu výročiu, ktoré sme pred pár dňami oslávili. Na víkend sme sa teda odtrepali do Budapešti 😂

Budapešť je čarovné miesto a aj mesto, pretože skrýva mnoho krásnych zákutí. Vždy som sa strašne chcela ísť do Budapešti pozrieť, pretože som o tomto mieste veľa počula. Nie je ďaleko od Rožňavy a je to veľkomesto s veľkým M. Tento rok sme už navštívili Prahu, ktorá mi vyrazila dych a moje srdce si ukradla. Dokonca ma stále drží myšlienka odsťahovať sa tam raz. No rada by som videla aj iné veľké mestá v okolí, hlavne kým môžeme cestovať, kým nemáme rodinu a hlavne kým mám plno možností cestovať.


Budapešť je hlavné mesto Maďarska (keby niekto nevedel 😂💁), s ktorým hraničí aj náš štát. Dokonca bol niekoľko rokov aj prepojený a na Slovensku sa doteraz pri hraniciach, ale aj trocha ďalej sa hovorí po maďarsky. Dokonca aj môj Lukáš je maďar. Takže výhoda bola, že som so sebou mala prekladač, aj keď mnohokrát mi robil nervy viac ako ten mobilný....

V prvý deň sme sa na cestu poriadne vyspali a okolo deviatej sme vyrazili za dobrodružstvom do veľkomesta. Do Budapešti sme dorazili okolo 12.15 a naša prvá cesta smerovala do Ocenária.
To, že sa tu nachádza veľké ocenárium som vedela, aj som počula, aké je krásne. Avšak  až po tom ako som to uvidela naživo, som zistila ako blízko sa človek môže dostať k tvorom, ktoré by inak nechcel vidieť. Nachádza sa v obchodnom dome na prízemní a je rozdelené na niekoľko častí.  Pri vstupe je potrebné si zakúpiť vstupenku (ISIC tu neplatí, iba pre deti do 18 rokov). V ďalšej časti sa nachádzajú akvária s veľkými sladkovodnými rybami, opice, korytnačky, hady a nerozoznateľné zvieratká.





Prechod medzi časťou, kde sa nachádzajú hady je krásne urobený v podobe pralesa, kde vám nad hlavami lietajú a štebocú vtáčiky, nachádza sa tam jazierko s rybičkami, stromy a na konci tohoto chodníka je veľké prekvapenie v podobe krokodíla. Neviem či je živý alebo umelý, no ležal tam nehybne a pozeral na nás. Ak bol živý, tak bol iste znudený. Zvieratká tam majú dosť málo priestoru na život. Opičky veeeeeľmi malé priestory a o krokodílovi v pomere jeho veľkosti, je to až smutné.


Neskôr sme sa dostali však k tomu najhlavnejšiemu a to k veľkému otvoru so žralokmi. Tak krásne mohutné a veľké stvorenia, ktoré vzbudzujú rešpekt som ešte nevidela. Velikánske okno alebo výklad, ktorým sa pozeráte do očí žralokovi a on pláva okolo vás je tak neprirodzené, no tak krásne. Taktiež sme videli krásne raje, žralokov bielych alebo aj normálnych a aj plno malých rybičiek. Po waukaní, afkaní a obdivovaní sme sa však zamysleli nad tým, že aj tie žraloky, ktoré sme videli, sme videli strašne často a tak sme zistili, že aj ich akvárium nebolo veľkostne tak na tom, aby tie žraloky mali dostatok pohybu. Nebol tam jeden na celé akvárium, ale hneď niekoľko a bohužiaľ, (aj keď neviem ako vyzerá šťastný žralok) trhalo mi srdce, že to zviera musí krúžiť dookola.
Avšak aj napriek tejto krutej realite, tie zvieratká sú krásne a som šťastná, že som sa im mohla priblížiť aspoň na pár minút takto.




Na konci tropikária sa nachádza otvorené akvárium, ktoré je nižšie a nachádzajú sa tu raje. Sú to také ploché rybičky, pohybujúce sa zvyčajne na dne oceánov. Tu bola možnosť pohladkať si raju a zažiť tak trocha adrenalínu. Taktiež ich tam bolo priveľa na jedno malé akvárium a tak sme si jednu úžasnú, kamarátsku a veľmi zlatú raju pohladkali a odišli sme. Ja osobne cítim, že tieto "ocenária, tropikária a zoo nie sú veľakrát pre tie zvieratá to najlepšie možné riešenie, ale na druhej strane je o nich postarané, žijú a možno sú šťastné. Dúfam.


Ubytovanie sme mali v centre Budapešti, viac menej pár minút od hlavných pamiatok a 20 min. chôdze k WestEnd shopping center. Ubytovanie sme mali maličké, jednu izbu, v ktorej sa nachádzal gauč, na poschodí posteľ a kúpeľňa spolu s malou kuchyňou. Bolo to príjemné ubytovanie, v retro štýle za super cenu. Bohužiaľ ho neodporúčame z dôvodu nezodpovedných majiteľov, ktorý pri našom odchode nedvíhali telefón, byt si neprišli prezrieť, prevziať a my sme nemali kde nechať kľúče. Myslím si, že komunikácia je v ubytovaní veľmi dôležitá a tu nás to sklamalo.

Večer sme sa už len poprechádzali okolo Námestia hrdinov, prešli sme okolo Múzea a navštívili sme nákupné centrum, v ktorom sme si dali neskorý obed a vybrali sme sa späť do ubytovania, aby sme si trocha odýchli a nabrali sily na ďalšie potulky mestom.




Na druhý deň sme sa vybrali hneď ráno k tej najzaujímavejšej časti Budapešti a to k parlamentu. Je to krásna, mohutná a impozantná stavba ktorá ulahodí oku a hlavne ľuďom, ktorí milujú históriu. Je to tak krásna budova, že som až onemela a len som sedela na lavičke a pozerala sa na ňu. Milujem  históriu, historické budovy a celkovo mám rada myšlienky na 17. - 18. storočie, keď sa žilo inak. Je to až neuveriteľné, že niečo tak prepracované a tak krásne dokázali vytvoriť vtedy a dnes sa stavajú len sklenené okené stavby, bez štipky histórie, bez trocha nápadu....




Parlament  je jedným z národných symbolov Maďarska a jednou z najstarších vládnych budov v Európe. Po roku 1989 tiež symbolizuje návrat Maďarska k slobode a demokracii. Hneď oproti cez rieku sa nachádza aj krásny hrad, ktorý sme proste museli vidieť, pretože je to niečo ako must have, čo musíte vidieť v Budapešti. Počas nášho pobytu v Budapešti sme sa pohybovali väčšinou na Lime, to sú  krásne, milé, zelené kolobežky, ktoré si pomocou aplikácie prenajmete, zaplatíte kartou za odomknutie a potom za každú minútu určitú sumu. (Dávajte si však pozor na to, aby ste nezaparkovali v zakázanej zóne inak vám príde pokuta, ako nám 😂💁) Tieto kolobežky sú úžasný vynález, ktorý funguje už vo viacerých veľkých mestách sveta. Avšak občas sme si zavolali aj našeho obľúbeného Bolta. Je to pohodlné prepravovanie sa po Budapešti, hlavne keď sa neviete orientovať v električkách a metre 😂

Rybárska bašta je ďalšia krásna stavba s ešte krajším výhľadom na hlavnú rieku, pretekajúcu Budapešťou a aj krásnym pohľadom na parlament a ostatné stavby popri rieke. Bohužiaľ tu nás prekvapilo nespočetné množstvo ľudí, ktorí sa tu motali a pretláčali, aby si mohli urobiť fotky s týmto krásnym výhľadom. Celé toto miesto je proste instagramplace. Horné hradby boli však spoplatnené a radi na vstupenky boli ešte väčšie ako na foto okná. Sadli sme si teda do jedného takého okienka a vychutnávali sme si atmosféru Budapešti, ľahkého jesenného vánku. Dokonca sme narazili aj na češky, ktoré sa nám milo prihovorili a tak sme s nimi trocha poklábosili.






Keď sme sa pokochali a trocha vyhladli zišli sme dole na kruhový objazd, že sa teda vyberieme do mesta, niekam trocha ďalej, kde ceny obedov nebudú vyššie ako môj týždenný plat v 100pke 😁 Avšak pod baštou, blízko mosta, sme našli maličký stánok s langošami a keď sme ucítili vôňu rozhodnuté bolo. Dali sme si langoše, posedeli sme a vychutnávali výhľad na krásny most. Széchenyi Lánchíd postavili v roku 1849 a dokonca časť konštrukcie sa vyrábala v Drnave, čo je neďaleko Rožňavy. Je to krásna práca, mohutná a neskonalá a až človeka zamrzí, čo naše slovenské ruky dokázali vytvoriť pre Maďarsko a pre svoju krajinu sme nič tak krásne nedokázali urobiť, zanechať.


Koniec nášho výletu bol prechádzkou mestom, uličkami, obchodíkmi a skončil večerným posedením si v reštaurácii Friday's T.G.I, kde sme si dali  úžasné burgre. Sadli sme si von, priamo na ulici, čašníci boli veľmi milí, ochotní a pohotoví, a hneď ako som uvidela hamburger sa moje oči rozsvietili a ešte dodnes som z neho plná. Bolo to príjemné posedenie aj keď trocha drahšie ako sa najeme u nás. Avšak tam je to trocha inak nastavené ako u nás a človek si aspoň raz za čas povie, že si dovolenku/výlet musí užiť naplno. Večer sme ešte mali chuť ísť na disko do neďalekého klubu Instant, ktorý nám odporučil vodič Bolta, no po príchode na ubytovanie som si na pár minút ľahla a ani som sa nenazdala a bola som v hlbkom spánku 😁 našťastie Lukáš ma nechal spať, nevrhol sa na mňa ako gazela a odišiel do obchodu a nakúpiť raňajky, možno si nájsť aj novú frajerku 🙈🤷‍♀️



Posledný deň sme sa ráno utekali prejsť ku krásnemu Vajdahunyad Castle, ktorý sa nachádza neďaleko námestia hrdinov. Keďže prvý deň bolo námestie uzavreté konečne sme si vychutnali až v nedeľu. Je to krásna pamiatka, pri ktorej sa človek poprechádza pokecá a ani nevie ako ide čas.



Hrad priamo v parku mesta, mi vnukol krásne predstavy, ako by sa v ňom krásne žilo v takom 15. - 16. storočí, hradné dámy, panie, vo veľkých sukniach, no viem si to živo predstaviť. Takéto niečo by som potrebovala aj tu. Zobrať si knihu sadnúť si do parku a čítať v prostredí, ktoré pripomína dej knihy.  Bol to krásny pohľad ale taktiež mnoho turistov  😔...


Nakonie sme si zobrali Limetky, utekali sme sa najesť do WestEndu, niečo nakúpiť a náš krásny výlet sa končil nasadnutím do auta a zamávaniu Budapešti, . Pravdaže nie je to náš posledný výlet do tohto krásneho mesta. A po príchode domov sme zistili, že polovica našich krásnych fotiek je preč.... Mala som také nervy, ale nakoniec sa nám niektoré podarilo zachrániť a tak tu sú.


Ďakujem, že ste si prečítali blog, dúfam že sa vám páčil a budem rada ak ma podporíte zdieľaním alebo mi sem hodíte nejaký milý komentár. Budapešť je krásne mesto, ktoré odporúčam navštíviť aj na viac dní. Ďakujem aj môjmu úžasniakovi, ktorý celý tento výlet zorganizoval a je somnou, aj keď naňho kričím, že sa nevie orientovať 😁 Pekný zvyšok týždňa 😘

You May Also Like

0 komentárov