Barborka Tomko

Narodeniny som síce mala pred pár dňami, už aj týždňami, no darček sa realizoval až víkend po nich. Bol to darček nie len k narodeninám, ale aj ku krásnemu výročiu, ktoré sme pred pár dňami oslávili. Na víkend sme sa teda odtrepali do Budapešti 😂

V pesničke od Elánu sa síce spieva 17 a pocit ženy, ale pasuje to aj na iné čísla 🙊 a tak teda 19 a pocit ženy a  v očiach otázku, čo láska zmení...🎉🎂

Ach, je to sladký pocit mať narodeniny. Krásne kvety, sladkú tortu, šampanské a pozornosť okolia na pribúdajúci vek. Možno by som mala začať rozmýšľať ako dospelá, začať sa správať ako dospelá a vyzerať ako dospelá, no ja si stále pripadám ako to 15 ročné dievčatko, čo si s nadšením preberalo svoj prvý občiansky preukaz. Celkom sa teším z toho, že už som znova o rok staršia a bližšie k ukončeniu školy a začatiu života mimo školy, no na druhej strane sa toho bojím. Ako to všetko zvládnem.

Všetci "dospeláci" vravia, že sú to najkrajšie roky v živote, no po 30tke to ide s vekom dolu vodou aj s plánmi a cestovaním. Človek vek už radšej prestane počítať a začne si užívať, no užívať si život by sme si mali stále 😂 Myslím si, že čoskoro to prestanem počítať aj ja na torte budem stále trvať na krásnej okrúhlej 20tke.

Chcela som tento blog viesť aj trochu retrospektívne do minulosti a teda do môjho detstva. No potom som si to rozmyslela. Prežila som si toho veľa, ale kto nie?! Nechcem tu spomínať na to zlé, no bez toho zlého, to nie je úplné a tak vypichnem len pár bodov..
Bola som malá, chlpatá opička s veľkým obočím, s veľkými očami, ktorá mala v sebe duracelky, ako každé jedno dieťa. Mala som pomerne šťastné detstvo, bola som zbožňovaná rodičmi, starými rodičmi a všetkými známymi. Bola som také malé zlatíčko, čo sa stále smialo. Stále som robila show pred rodinou a známymi a rada som sa predvádzala, čo mi ostalo dodnes. Musím povedať a priznať, že mi to obdobie bezstarostí chýba. Obdobie, keď som bola len šťastná a mojím jediným problémom bolo, že mi ušla mačka alebo stratila sa mi hračka. Bolo to super. Mala som okolo seba všetkých milovaných, všetci milovali mňa a iné problémy, ako financie, škola, práca neexistovali. Zatiaľ však poriadne problémy, ktoré ma budú trápiť v dospelosti však nemusím riešiť, no už to nie je také bezstarostné detstvo, ako keď som mala 4 alebo 12. Potom to somnou už šlo dolu vodou a tak ostaneme pri malej Barborke, ktorá sa rada usmievala.

Páči sa mi to, že ako deti sme sa stále smiali, aj dnešné detičky sa stále smejú, neboja sa povedať pravdu, aj keď bolí, majú plno energie, na všetko jednoduché riešenie a sú jednoducho šťastné ako blchy aj z toho, že ich zdvihne niekto na ruky. Prečo ako "dospeláci" taký šťastný nie sme? No pre to, že myslíme na prácu, školu, peniaze, dane, čo jesť, čo piť, ako vyžiť. Chýba mi úsmev na ľuďoch a mojim narodeninovým želaním a takým malým predsavzatím je, že každý deň urobím jeden dobrý skutok, začnem sa usmievať a robiť ľudom radosť tak ako keď som bola malá.



Narodila som sa v znamení panny a aj napriek tomu, že si ľudia z tohoto znamenia radi robia srandu, je to pre mňa vystihujúce znamenie a podľa mňa jedno úžasné znamenie, presne tak ako úžasná som ja 😈😇 Panny majú svoj názor, ktorý sa neboja vyjadriť. Majú postavenie, hrdosť aj tvrdohlavosť, no sú cieľavedomé. Aj keď občas mám ako som písala nízke sebavedomie, panna vo mne to veľmi rýchlo zmietne zo stola.

"Panna patrí k najlepším organizátorom z celého zverokruhu, lebo na prvom mieste je u nej rozum, na druhom poriadok a na treťom dokonalosť. Je pre ňu charakteristické chladné uvažovanie, jemné spôsoby a uprednostňuje dobre naplánovanú stabilnú existenciu, kde si ju cenia a skutočne zaplatia jej hodnotu.  Výbornou pamäťou zhromažďuje množstvo informácií. Rada získava nové vedomosti o výdobytkoch vedy a techniky a zároveň ich odovzdáva iným. Obratne, logicky a presvedčivo argumentuje. Je preto rodeným vedátorom, spisovateľom, mechanikom, technikom, či ekonómom. "

2000 bol zasa môj rok narodenia a ľudia narodení v tomto roku sú v čínskom horoskope DRACI. Drak je silné zviera, ktoré sa taktiež rado stavia na zadné. Pripadám si občas ako taká dračica, hlavne v porovnaní s inými babami v mojom okolí. Nebojím sa rozprávať o sexe, porne, čítam erotické knihy a celkovo som otvorená všetkým témam. Neviem či je to dobré no určite je to v mojej povahe.

"Drak oplývá silou, zdravím a energií. Je velmi otevřený, nikdy ne malicherný. Nenávidí pokrytectví a klepy a zpravidla nemá ani tu nejlepší diplomatickou obratnost. Je důvěřivý a nechá si vše namluvit. Jeho snaha po dokonalosti ho nutí stavět vysoké požadavky nejen na sebe a své spoluobčany, ale i na celé své okolí. Je dráždivý, někdy popudlivý, tvrdohlavý a často říká věci, o nichž mnoho nepřemýšlí a poté jich lituje. Přesto je možno dát na jeho mínění, neboť má pro každého dobrou radu. Je prudký, dá se lehce strhnout, občas i ke zcela neuváženým nerozvážnostem, čímž však většinou škodí sám sobě. Drak je značně inteligentní, bystrý i v perspektivním uvažování, houževnatý a velkorysý. Je velmi pyšný. Dovede být v každém povolání úspěšný zejména pro svoji logičnost."



Nebudem vám tu klamať a hodila som tu hneď pár charakteristík mňa. Všetko, teda väčšina čo sa nachádza v tejto charakteristike je pravda a v mnohých veciach sa vidím. Neviem čím to, ale je to ako presne robené na mňa. Aj vy sa zhodujete vo svojich znameniach ?




Bože pred rokom to bola 18ka a ja som to oslávila, až sa hanbím povedať ako. Už dva mesiace dopredu som plánovala, že to oslávim, tešila som sa ako malé dieťa, že už konečne budem dospelá. Vyrobila som si kalendár a každý deň som škrtala jeden deň až do 15.9. Tešila som sa no. Tešila som sa na vodičák, na to, že už sa nebudem musieť na všetko pýtať mami, že som dospelá a svoj právna. OMYL. Kým predtým to bola veta: "kým nemáš 18" , potom začala veta: "kým bývaš pod mojou strechou..". Takže ak sa neplánujete odsťahovať, na to, že si budeme môcť robiť hoc čo, môžete hneď zabudnúť.

Oslava bola patričná a veľa si z nej nepamätám, no tie najdôležitejšie a najkrajšie chvíle sa mi matne zdajú aj dnes. Veľmi rada spomínam na ten večer, na prelom 14. a 15. septembra, keď som na celé mesto kričala že mám sladkých 18 😂🙈 V ten večer som si to užila, zatancovala a spoznala úžasných ľudí, dokonca aj toho najlepšieho, ktorý ma robí šťastnou dodnes. Práve v deň tejto veľkej "párty" som spoznala jeho a človek by si ani nemyslel, že z jednej diskotéky odíde s motýlikmi v bruchu a na o pár dní na to začne krásny vzťah. 💓💏 prelom mojej 18ky bol pre mňa nezabudnuteľným.
Druhý deň to však už také ružové nebolo, no večer bolo znova o zábavu postarané a ja na svoje 18tiny budem s láskou spomínať ako na jedny z najlepších narodenín. No nič sa tými narodeninami nezmenilo.😂


Naďalej som však musela chodiť do školy, naďalej som sa musela učiť, upratovať, variť, pomáhať a okrem toho, že som si začala robiť vodičák, bolo všetko po starom. Akurát som konečne mohla chodiť von bez toho, aby som o desiatej bola doma. A kupovať si šampanské, víno a strongbow aj sama bez pomoci krsnej, či starších kamarátov.

Myslela som, že sa moje myslenie zmení, že budem dospelejšia, že budem vyzerať staršie a budem vzbudzovať rešpekt. Čakala som od 18ky toho viacej, že sa zmením ja a aj to dieťa vo mne sa stane dospelejším dieťatom 😁 Haha, stále som dieťa, ktoré si rado dupne aj napriek tomu, že nemá právo, stále mám detinské nápady a nereálne predstavy. Takže to sa veľmi nezmenilo a bojím sa, že sa to nezmení ani 19tkou.

Avšak po celý rok 18ky som sa mala výborne. Bol to výborný rok plný nových priateľstiev, rok plný lásky, výletov a potešenia. Až na malé praskliny, to bol jeden krásny rok, ktorý som prežila s tými najdôležitejšími a za ktorý som nesmierne vďačná. Uvedomila som si veľa vecí a verím, že to už každým rokom budem lepšie a lepšie.



Ja sa stále teším na svoje narodeniny a som šťastná, že som sa narodila. Niekedy si aj pripadám, že som sa narodila do zlého storočia, ale to len preto, že milujem 18. a 19. storočie. Hlavne knihy z tohto obdobia.  Ale som šťastná, že žijem, že si môžem užívať a že som tu. Milujem deň, keď si môžem povedať je to môj deň a v tento deň chcem byť najšťastnejšia na svete, pretože v tento deň som prišla na svet a začala sa nová éra. 😍😇💪


19te narodeniny som oslávila hlavne s rodinou, ktorá pri mne za každých okolností stojí, ktorá mi stále pomáha a ktorá ma zbožňuje tak ako ja ju. Aj keď som sa tento rok neopila a nepovedala každému okoloidúcemu, že mám narodeniny, svoju oslavu som si užila.

 V sobotu bola oslava u starkej z ockovej strany. Starká vie výborne piecť a upiekla mi krásnu a ešte k tomu aj strašne chutnú tortu, z ktorej už nie je ani zrniečko, pretože sme ju zjedli na posedenie. Mám rada staré mamy, pretože presne vždy vedia čo ľúbim, vždy ma pohladia, upokoja, rozosmejú a pripravia mi vždy tie najkrajšie narodeniny a hlavne tie najlepšie torty 🎂



A v nedeľu bola oslava doma s mamkou a rodinou z mamkinej strany. Mamka ma prekvapila krásnou zlatou retiazkou, a mamke patrí asi najhlavnejšie ďakujem. Vychovala ma,  stojí pri mne v dobrom aj zlom, aj keď mnohokrát to bolo ťažké. Sme rozdielne povahy a dosť odlišné, no stále po každej búrke vyšlo slnko a vždy sme si k sebe našli cestu aj po tom, čo sme prešli tŕňami. Je to žena, ktorá prešla tými najhoršími chvíľami, ktoré môžu postretnúť človeka, je to žena, ktorá ma silu chlapa a viem, že je to tá pravá mama, ktorú aj napriek tomu, že po mne kričí milujem najviac na svete a nemať takú mamu, nie som tam kde som dnes a nie som taká aká som.

 Boli to krásne narodeniny aj napriek malým chybičkám, ktoré sa už bohužiaľ v mojom živote stále vyskytnú, no aj tak som sa tešila. Mám okolo seba úžasných ľudí a som za nich nesmierne šťastná.

Som veľmi vďačná za rok 2018 a moju 18ku a neviem sa dočkať nového roku, ktorý ma čaká, ktorý bude plný zmien. Mám v pláne hlavne zmaturovať na čo najlepšie známky, no ale hlavne zmaturovať. Chcela by som sa presťahovať do Bratislavy a začať tam svoj úplne nový život vysokoškoláčky. Nájsť si tam krásny byt, prácu a mať sa ako v tých romantických filmoch, kde sú ženy samostatné a nezávislé, krásne a úspešné. Krásny rok 2019.

Odkedy som nastúpila do práce a snažím sa privyrobiť si peniaze, aby to stále nebolo len o tom: "Mami dáš mi na nové nohavice? Mami potrebujem novú bundu, mami prosím. A oci dáš mi peniaze chcem ísť do klubu..", je pre mňa oveľa lepšie mať vlastné financie. Financovať si svoj prehnaný šatník, jedenie a pitie v baroch a celkovo svoj vlastný život. Nie je to samozrejme tak, že by som si platila všetko sama. No určite sa lepšie míňajú vlastné peniaze ako neustále prosenie, ktoré vadí už nie len rodičom, ale aj mne samotnej.

Som typ dievčaťa, ktoré míňa všetky svoje peniaze na oblečenie, kozmetiku, topánky a doplnky do izby ako na normálne veci, alebo šetriť. Stále som mala heslo, že žijeme len raz a človek by si mal dopriať, no čím som staršia vidím potrebu šetriť si na svoju budúcnosť.


Make - up > dievčatá, ktoré sa maľujú denne, snažia sa mať kvalitný make - up, podkladovú bázu, kontúry, maskary, rúže v rôznych odtieňoch a iné hlúposti, vedia, že do týchto vecí treba investovať a nevydrží to bohužiaľ navždy. Niekoľkokrát do roka treba nakupovať nový make - up, maskary a paletky na oči.
Oblečenie > aj keď milujem módu, oblečenie, snažím sa to v poslednej dobe obmedziť a tak zabrániť fast fashion, hlavne kvôli prírode a sebe samej. Svoje staré oblečenie sa snažím predávať ďalej a nové oblečenie sa snažím kupovať s rozmyslením a hlavne od slovenských dizajnérov.
Topánky a doplnky > neviem čím to je, či ja neviem chodiť, ale topánky sú v poslednej dobe stále nekvalitnejšie. Nenakupujem síce v drahých obchodoch, skôr mám rada rôznorodosť za dostupné ceny, no topánky mi vydržia jednu až dve sezónny.
Doplnky do izby > milujem všetko, čo k sebe ladí, vyzerá to dobre a strašne sa mi páčia doplnky, sošky, sviečky, krabice a umelé kvety. Aj keď viem, že mi kyslík nedávajú vyzerajú úžasne a tým, že strašne veľa času teraz trávim všade inde ako doma, moja starostlivosť o živé kvety by bola mizerná. Rada nakupujem nové doplnky do izby, vyzdobujem izbu novými rámikmi a stále ju dolaďujem.
Knihy > pamätám si ešte prázdniny, ktoré som vedela presedieť nad knihami a za jeden deň som zhltla aj dve knihy. Milujem romantické knihy, ktoré končia happy endom, ale najviac mi lahodia historické romány s erotickým podtónom najmä od spisovateľky Foley.
Sladké > mojím jediným problémom a problémom mojej váhy je to, že zbožňujem sladké. Milujem čokoládu, cukríky, sladké vody, palacinky, sladké jedlá, no proste všetko, čo je sladké a ver či nie, najviac peňazí ide práve na jedlo s obsahom cukru 😂
Normálne jedlo > odkedy som pochopila, že jesť musím a tričiek mám dosť (čítaj nižšie) míňam už aj na normálne jedlo. Zistila som, že dokonca bezmliečna strava a hlavne, keď sa chcem vyhýbať kravskému mlieku a pečivu, tak potraviny vyjdú oveľa drahšie, ako keď sa človek stravuje nezdravo.. nemalo by to byť naopak ?




Tí, ktorí ma už poznajú nejakú tú dobu, ale aj tí ktorí ma poznajú krátko o mne vedia, že milujem nakupovanie a to hlavne oblečenia. Som totálny maniak na oblečenie, na farby a nové kúsky a dokážem pre oblečenie aj nejesť, len aby som si mohla kúpiť niečo nové, niečo po čom túžim už dlho.


Už ako malá som si stále vyberala, čo si oblečiem, čo sa mi k čomu hodí a nosila milión sponiek vo vlasoch (viď. blog o Nos si čo chceš.) Milovala som ružovú farbu, sukne, šaty a všetko, čo malo na sebe aspoň trocha ružovej. Starká hovorila, že som bola taká malá princezná, ktorej začali rásť malé rohy. Mamka zase, že od mala som bola vyberavá a ráno ma obliecť bola katastrofa 😁
Keď ma navštívila puberta moje outfity tvorili, čo skriňa dala a moje kreácie sa dúfam nikdy nedostanú na svetlo sveta. O pár rokov neskôr som sa stala úchýlačka na tričká a minimálne raz týždenne, alebo za mesiac som si musela kúpiť proste nové tričko. Mala som v skrini kopy, horibilné kopy tričiek a mama reálne uvažovala, že ma dá na liečenie. Tam teda začalo moje neustále utrácanie peňazí za oblečenie a občas sa stalo, že som si namiesto desiaty do školy radšej išla po týždni kúpiť nové tričko. Všetky peniaze, ktoré mi starí rodičia dali ako vreckové, všetko, čo sa mi dostalo do rúk bolo ihneď minuté a už vtedy som vedela, že šetriť jednoducho neviem.

Koniec siedmeho ročníka sa to so mnou konečne dávalo do poriadku ja som nosila, to čo som mala a občas ma tatko vytiahol na nákupy. Viac som si peniaze odkladala, potom minula, no stále som mala niečo odložené na horšie časy. Bohužiaľ tento stav mi nevydržal dlho a prasiatko sa ani nenazdalo a bolo zase prázdne a kozmetická taška plná. Jednoducho stále sa a tom to svete našlo niečo, čo som neskutočne potrebovala. V tej dobe som začala aj častejšie chodiť von s kamarátmi a aj sa maľovať a tak to šlo ruka v ruke.
Našťastie od strednej je to so mnou už dobré. Občas aj teraz sa cítim ako totoálny neschopák na šetrenie, keď počujem občas sumy spolužiakov, koľko toho našetrili a majú odložené. No v tom momente mi napadne jedna vec. Predsa žijeme len raz. Milujem módu, milujem oblečenie, no na čo iné by som mala minúť svoje peniaze, teda svoje vreckové ako na oblečenie. V prvom ročníku na strednej som teda začala trocha odkladať a keď prišlo niečo, čo ma ale že naozaj veľmi zaujalo a premyslela som si to 50x tak som si to kúpila. Neľutovala som utratené peniaze a stále mi hlas v hlave hovoril, nebudeš si trhať od úst 😉


Keďže som mala od malička rozvedených rodičov a prvé mesiace od rozvodu som bola dosť často pri starých rodičoch, bola som to najobľúbenejšie vnúča. Taktiež ako starí rodičia z mamkinej strany ma zbožňovali aj starí rodičia z ockovej strany. A tak som mala všetko. Všetko, čo som si zmyslela po pár presvedčivých slovách a psích očiach sa mi nakoniec splnilo, a nikdy som nebola teda nútená si na niečo šetriť a odkladať peniaze.


V puberte som mala heslo: "žijeme len raz" a tak proste prečo si to nekúpiť, však peniaze prišli a prídu znova. No a teraz viem, že som si mala odkladať. Teraz viem, že to tričko, ktoré som nakoniec aj tak predala alebo darovala kamoške, mi vôbec nebolo dobré, vôbec som tie veci nepotrebovala lebo v tej dobe to skôr bolo o detstve ako o obliekaní. Skôr to bolo v mojom prípade o folklóre a skôr som sa mala zaoberať šetrením si do budúcnosti, možno by som mala na účte slušnú sumu, s ktorou by som mohla začať život po strednej škole. Preto, ak to číta mladé dievča/chlapec, ktorá/ý má ešte život pred sebou a krásne roky na základnej či strednej, odkladaj si z každého vreckového aspoň štvrtinu. Ja viem, že celé vreckové sa odložiť nikdy nedá, pretože v tom obchode vás niečo veľmi láka, no aspoň štvrtinu z každého vreckového a na konci roka uvidíte krásnu sumu v prasiatku. Bude vás to tešiť a o to viac váš to poteší, keď na strednej škole alebo po strednej škole budeme mať slušnú sumu na účte do nového života.

Avšak páči sa mi aj myšlienka a vždy som sa s ňou stotožňovala a to, že si odkladať na jeden vysnený sen a potom všetko minúť s pocitom, že to máte, že ste si na to našetrili a spokojne s tým hnusným nákazlivým úsmevom si ľahnúť do postele s radosťou v očiach, že je to vaše. Mojimi skúsenosťami som zistila, že keď sa na niečo dlhšie tešíte, čakáte a odkladáte si, že si to kúpite sami je to o to väčšia zodpovednosť a premyslíte si to 500x. Keď to máte v rukách, alebo keď na ten výlet idete, viete, že to máte za to a za to a že ste si na to našetrili sami.




Teraz som už na tom asi najlepšie. Konečne som sa naučila si zadeliť financie tak aby som nebola na mizine a aby som si čo to mohla dovoliť. Aj keď väčšinu vecí za mňa stále platia rodičia, verím, že som na dobrej ceste stať sa dobrou hospodárkou pre svoje peniaze a nebáť sa o svoj život, keď zrazu príde na rad odsťahovanie sa od rodičov a od platenie poistky, nájmu, stravy a školy.

Keďže si vreckové zarábam sama, je aj veľmi ťažké míňať tieto peniaze, pretože ich nechcete minúť zle, na niečo čo nevynosíte, nevyužijete, pretože viete koľko ste na to museli pracovať.
Moji starí rodičia stále prepočítávajú peniaze na slovenské koruny, ja odkedy pracujem prepočítavam na hodiny, koľko som na tú jednu vec musela pracovať 😁


Keďže už mám aj účet v banke a mojou bankou je Tatrabanka, ktorá ponúka veľmi dobrú službu a to sporiaci systém, už priamo vo vašom študentskom účte. Každú svoju výplatu si rozdelím na dve časti, jednu uložím do sporiaceho systému a druhú mám na minutie. Je to fajn systém prerozdelenia si peňazí a udržanie sa stále pri peniazoch aj v horších časoch.

Teraz som so svojím hospodárením spokojná a verím, že všetky tie etapy môjho života, keď som míňala ma naučili, čo je dobré a čo mi treba a čo nie. Tento overal však bol pre mňa tá najlepšia kúpa akú som mohla uskutočníť, pretože je neskutočne pohodlný, dá sa kombinovať do elegantných outfitov a v kombinácií perličiek a čiernej, je to fakt nezameniteľný kúsok, ktorý sám o sebe vynikne.