• Domov
  • Fashion
  • zoživota
  • recepty
  • poviedky
... span class="slicknav_menutxt">
  • Domov
  • beauty ►
    • Fashion
    • zoživota
    • recepty
    • poviedky
Facebook Instagram

Barborka Tomko


Narodeniny som síce mala pred pár dňami, už aj týždňami, no darček sa realizoval až víkend po nich. Bol to darček nie len k narodeninám, ale aj ku krásnemu výročiu, ktoré sme pred pár dňami oslávili. Na víkend sme sa teda odtrepali do Budapešti 😂

Budapešť je čarovné miesto a aj mesto, pretože skrýva mnoho krásnych zákutí. Vždy som sa strašne chcela ísť do Budapešti pozrieť, pretože som o tomto mieste veľa počula. Nie je ďaleko od Rožňavy a je to veľkomesto s veľkým M. Tento rok sme už navštívili Prahu, ktorá mi vyrazila dych a moje srdce si ukradla. Dokonca ma stále drží myšlienka odsťahovať sa tam raz. No rada by som videla aj iné veľké mestá v okolí, hlavne kým môžeme cestovať, kým nemáme rodinu a hlavne kým mám plno možností cestovať.


Budapešť je hlavné mesto Maďarska (keby niekto nevedel 😂💁), s ktorým hraničí aj náš štát. Dokonca bol niekoľko rokov aj prepojený a na Slovensku sa doteraz pri hraniciach, ale aj trocha ďalej sa hovorí po maďarsky. Dokonca aj môj Lukáš je maďar. Takže výhoda bola, že som so sebou mala prekladač, aj keď mnohokrát mi robil nervy viac ako ten mobilný....

V prvý deň sme sa na cestu poriadne vyspali a okolo deviatej sme vyrazili za dobrodružstvom do veľkomesta. Do Budapešti sme dorazili okolo 12.15 a naša prvá cesta smerovala do Ocenária.
To, že sa tu nachádza veľké ocenárium som vedela, aj som počula, aké je krásne. Avšak  až po tom ako som to uvidela naživo, som zistila ako blízko sa človek môže dostať k tvorom, ktoré by inak nechcel vidieť. Nachádza sa v obchodnom dome na prízemní a je rozdelené na niekoľko častí.  Pri vstupe je potrebné si zakúpiť vstupenku (ISIC tu neplatí, iba pre deti do 18 rokov). V ďalšej časti sa nachádzajú akvária s veľkými sladkovodnými rybami, opice, korytnačky, hady a nerozoznateľné zvieratká.





Prechod medzi časťou, kde sa nachádzajú hady je krásne urobený v podobe pralesa, kde vám nad hlavami lietajú a štebocú vtáčiky, nachádza sa tam jazierko s rybičkami, stromy a na konci tohoto chodníka je veľké prekvapenie v podobe krokodíla. Neviem či je živý alebo umelý, no ležal tam nehybne a pozeral na nás. Ak bol živý, tak bol iste znudený. Zvieratká tam majú dosť málo priestoru na život. Opičky veeeeeľmi malé priestory a o krokodílovi v pomere jeho veľkosti, je to až smutné.


Neskôr sme sa dostali však k tomu najhlavnejšiemu a to k veľkému otvoru so žralokmi. Tak krásne mohutné a veľké stvorenia, ktoré vzbudzujú rešpekt som ešte nevidela. Velikánske okno alebo výklad, ktorým sa pozeráte do očí žralokovi a on pláva okolo vás je tak neprirodzené, no tak krásne. Taktiež sme videli krásne raje, žralokov bielych alebo aj normálnych a aj plno malých rybičiek. Po waukaní, afkaní a obdivovaní sme sa však zamysleli nad tým, že aj tie žraloky, ktoré sme videli, sme videli strašne často a tak sme zistili, že aj ich akvárium nebolo veľkostne tak na tom, aby tie žraloky mali dostatok pohybu. Nebol tam jeden na celé akvárium, ale hneď niekoľko a bohužiaľ, (aj keď neviem ako vyzerá šťastný žralok) trhalo mi srdce, že to zviera musí krúžiť dookola.
Avšak aj napriek tejto krutej realite, tie zvieratká sú krásne a som šťastná, že som sa im mohla priblížiť aspoň na pár minút takto.




Na konci tropikária sa nachádza otvorené akvárium, ktoré je nižšie a nachádzajú sa tu raje. Sú to také ploché rybičky, pohybujúce sa zvyčajne na dne oceánov. Tu bola možnosť pohladkať si raju a zažiť tak trocha adrenalínu. Taktiež ich tam bolo priveľa na jedno malé akvárium a tak sme si jednu úžasnú, kamarátsku a veľmi zlatú raju pohladkali a odišli sme. Ja osobne cítim, že tieto "ocenária, tropikária a zoo nie sú veľakrát pre tie zvieratá to najlepšie možné riešenie, ale na druhej strane je o nich postarané, žijú a možno sú šťastné. Dúfam.


Ubytovanie sme mali v centre Budapešti, viac menej pár minút od hlavných pamiatok a 20 min. chôdze k WestEnd shopping center. Ubytovanie sme mali maličké, jednu izbu, v ktorej sa nachádzal gauč, na poschodí posteľ a kúpeľňa spolu s malou kuchyňou. Bolo to príjemné ubytovanie, v retro štýle za super cenu. Bohužiaľ ho neodporúčame z dôvodu nezodpovedných majiteľov, ktorý pri našom odchode nedvíhali telefón, byt si neprišli prezrieť, prevziať a my sme nemali kde nechať kľúče. Myslím si, že komunikácia je v ubytovaní veľmi dôležitá a tu nás to sklamalo.

Večer sme sa už len poprechádzali okolo Námestia hrdinov, prešli sme okolo Múzea a navštívili sme nákupné centrum, v ktorom sme si dali neskorý obed a vybrali sme sa späť do ubytovania, aby sme si trocha odýchli a nabrali sily na ďalšie potulky mestom.




Na druhý deň sme sa vybrali hneď ráno k tej najzaujímavejšej časti Budapešti a to k parlamentu. Je to krásna, mohutná a impozantná stavba ktorá ulahodí oku a hlavne ľuďom, ktorí milujú históriu. Je to tak krásna budova, že som až onemela a len som sedela na lavičke a pozerala sa na ňu. Milujem  históriu, historické budovy a celkovo mám rada myšlienky na 17. - 18. storočie, keď sa žilo inak. Je to až neuveriteľné, že niečo tak prepracované a tak krásne dokázali vytvoriť vtedy a dnes sa stavajú len sklenené okené stavby, bez štipky histórie, bez trocha nápadu....




Parlament  je jedným z národných symbolov Maďarska a jednou z najstarších vládnych budov v Európe. Po roku 1989 tiež symbolizuje návrat Maďarska k slobode a demokracii. Hneď oproti cez rieku sa nachádza aj krásny hrad, ktorý sme proste museli vidieť, pretože je to niečo ako must have, čo musíte vidieť v Budapešti. Počas nášho pobytu v Budapešti sme sa pohybovali väčšinou na Lime, to sú  krásne, milé, zelené kolobežky, ktoré si pomocou aplikácie prenajmete, zaplatíte kartou za odomknutie a potom za každú minútu určitú sumu. (Dávajte si však pozor na to, aby ste nezaparkovali v zakázanej zóne inak vám príde pokuta, ako nám 😂💁) Tieto kolobežky sú úžasný vynález, ktorý funguje už vo viacerých veľkých mestách sveta. Avšak občas sme si zavolali aj našeho obľúbeného Bolta. Je to pohodlné prepravovanie sa po Budapešti, hlavne keď sa neviete orientovať v električkách a metre 😂

Rybárska bašta je ďalšia krásna stavba s ešte krajším výhľadom na hlavnú rieku, pretekajúcu Budapešťou a aj krásnym pohľadom na parlament a ostatné stavby popri rieke. Bohužiaľ tu nás prekvapilo nespočetné množstvo ľudí, ktorí sa tu motali a pretláčali, aby si mohli urobiť fotky s týmto krásnym výhľadom. Celé toto miesto je proste instagramplace. Horné hradby boli však spoplatnené a radi na vstupenky boli ešte väčšie ako na foto okná. Sadli sme si teda do jedného takého okienka a vychutnávali sme si atmosféru Budapešti, ľahkého jesenného vánku. Dokonca sme narazili aj na češky, ktoré sa nám milo prihovorili a tak sme s nimi trocha poklábosili.






Keď sme sa pokochali a trocha vyhladli zišli sme dole na kruhový objazd, že sa teda vyberieme do mesta, niekam trocha ďalej, kde ceny obedov nebudú vyššie ako môj týždenný plat v 100pke 😁 Avšak pod baštou, blízko mosta, sme našli maličký stánok s langošami a keď sme ucítili vôňu rozhodnuté bolo. Dali sme si langoše, posedeli sme a vychutnávali výhľad na krásny most. Széchenyi Lánchíd postavili v roku 1849 a dokonca časť konštrukcie sa vyrábala v Drnave, čo je neďaleko Rožňavy. Je to krásna práca, mohutná a neskonalá a až človeka zamrzí, čo naše slovenské ruky dokázali vytvoriť pre Maďarsko a pre svoju krajinu sme nič tak krásne nedokázali urobiť, zanechať.


Koniec nášho výletu bol prechádzkou mestom, uličkami, obchodíkmi a skončil večerným posedením si v reštaurácii Friday's T.G.I, kde sme si dali  úžasné burgre. Sadli sme si von, priamo na ulici, čašníci boli veľmi milí, ochotní a pohotoví, a hneď ako som uvidela hamburger sa moje oči rozsvietili a ešte dodnes som z neho plná. Bolo to príjemné posedenie aj keď trocha drahšie ako sa najeme u nás. Avšak tam je to trocha inak nastavené ako u nás a človek si aspoň raz za čas povie, že si dovolenku/výlet musí užiť naplno. Večer sme ešte mali chuť ísť na disko do neďalekého klubu Instant, ktorý nám odporučil vodič Bolta, no po príchode na ubytovanie som si na pár minút ľahla a ani som sa nenazdala a bola som v hlbkom spánku 😁 našťastie Lukáš ma nechal spať, nevrhol sa na mňa ako gazela a odišiel do obchodu a nakúpiť raňajky, možno si nájsť aj novú frajerku 🙈🤷‍♀️



Posledný deň sme sa ráno utekali prejsť ku krásnemu Vajdahunyad Castle, ktorý sa nachádza neďaleko námestia hrdinov. Keďže prvý deň bolo námestie uzavreté konečne sme si vychutnali až v nedeľu. Je to krásna pamiatka, pri ktorej sa človek poprechádza pokecá a ani nevie ako ide čas.



Hrad priamo v parku mesta, mi vnukol krásne predstavy, ako by sa v ňom krásne žilo v takom 15. - 16. storočí, hradné dámy, panie, vo veľkých sukniach, no viem si to živo predstaviť. Takéto niečo by som potrebovala aj tu. Zobrať si knihu sadnúť si do parku a čítať v prostredí, ktoré pripomína dej knihy.  Bol to krásny pohľad ale taktiež mnoho turistov  😔...


Nakonie sme si zobrali Limetky, utekali sme sa najesť do WestEndu, niečo nakúpiť a náš krásny výlet sa končil nasadnutím do auta a zamávaniu Budapešti, . Pravdaže nie je to náš posledný výlet do tohto krásneho mesta. A po príchode domov sme zistili, že polovica našich krásnych fotiek je preč.... Mala som také nervy, ale nakoniec sa nám niektoré podarilo zachrániť a tak tu sú.


Ďakujem, že ste si prečítali blog, dúfam že sa vám páčil a budem rada ak ma podporíte zdieľaním alebo mi sem hodíte nejaký milý komentár. Budapešť je krásne mesto, ktoré odporúčam navštíviť aj na viac dní. Ďakujem aj môjmu úžasniakovi, ktorý celý tento výlet zorganizoval a je somnou, aj keď naňho kričím, že sa nevie orientovať 😁 Pekný zvyšok týždňa 😘
Share
Tweet
Pin
Share
No komentárov


V pesničke od Elánu sa síce spieva 17 a pocit ženy, ale pasuje to aj na iné čísla 🙊 a tak teda 19 a pocit ženy a  v očiach otázku, čo láska zmení...🎉🎂

HAPPY BIRTHDAY TO ME

Ach, je to sladký pocit mať narodeniny. Krásne kvety, sladkú tortu, šampanské a pozornosť okolia na pribúdajúci vek. Možno by som mala začať rozmýšľať ako dospelá, začať sa správať ako dospelá a vyzerať ako dospelá, no ja si stále pripadám ako to 15 ročné dievčatko, čo si s nadšením preberalo svoj prvý občiansky preukaz. Celkom sa teším z toho, že už som znova o rok staršia a bližšie k ukončeniu školy a začatiu života mimo školy, no na druhej strane sa toho bojím. Ako to všetko zvládnem.

Všetci "dospeláci" vravia, že sú to najkrajšie roky v živote, no po 30tke to ide s vekom dolu vodou aj s plánmi a cestovaním. Človek vek už radšej prestane počítať a začne si užívať, no užívať si život by sme si mali stále 😂 Myslím si, že čoskoro to prestanem počítať aj ja na torte budem stále trvať na krásnej okrúhlej 20tke.

Chcela som tento blog viesť aj trochu retrospektívne do minulosti a teda do môjho detstva. No potom som si to rozmyslela. Prežila som si toho veľa, ale kto nie?! Nechcem tu spomínať na to zlé, no bez toho zlého, to nie je úplné a tak vypichnem len pár bodov..
Bola som malá, chlpatá opička s veľkým obočím, s veľkými očami, ktorá mala v sebe duracelky, ako každé jedno dieťa. Mala som pomerne šťastné detstvo, bola som zbožňovaná rodičmi, starými rodičmi a všetkými známymi. Bola som také malé zlatíčko, čo sa stále smialo. Stále som robila show pred rodinou a známymi a rada som sa predvádzala, čo mi ostalo dodnes. Musím povedať a priznať, že mi to obdobie bezstarostí chýba. Obdobie, keď som bola len šťastná a mojím jediným problémom bolo, že mi ušla mačka alebo stratila sa mi hračka. Bolo to super. Mala som okolo seba všetkých milovaných, všetci milovali mňa a iné problémy, ako financie, škola, práca neexistovali. Zatiaľ však poriadne problémy, ktoré ma budú trápiť v dospelosti však nemusím riešiť, no už to nie je také bezstarostné detstvo, ako keď som mala 4 alebo 12. Potom to somnou už šlo dolu vodou a tak ostaneme pri malej Barborke, ktorá sa rada usmievala.

Páči sa mi to, že ako deti sme sa stále smiali, aj dnešné detičky sa stále smejú, neboja sa povedať pravdu, aj keď bolí, majú plno energie, na všetko jednoduché riešenie a sú jednoducho šťastné ako blchy aj z toho, že ich zdvihne niekto na ruky. Prečo ako "dospeláci" taký šťastný nie sme? No pre to, že myslíme na prácu, školu, peniaze, dane, čo jesť, čo piť, ako vyžiť. Chýba mi úsmev na ľuďoch a mojim narodeninovým želaním a takým malým predsavzatím je, že každý deň urobím jeden dobrý skutok, začnem sa usmievať a robiť ľudom radosť tak ako keď som bola malá.


Mesiac panna, rok drak

Narodila som sa v znamení panny a aj napriek tomu, že si ľudia z tohoto znamenia radi robia srandu, je to pre mňa vystihujúce znamenie a podľa mňa jedno úžasné znamenie, presne tak ako úžasná som ja 😈😇 Panny majú svoj názor, ktorý sa neboja vyjadriť. Majú postavenie, hrdosť aj tvrdohlavosť, no sú cieľavedomé. Aj keď občas mám ako som písala nízke sebavedomie, panna vo mne to veľmi rýchlo zmietne zo stola.

"Panna patrí k najlepším organizátorom z celého zverokruhu, lebo na prvom mieste je u nej rozum, na druhom poriadok a na treťom dokonalosť. Je pre ňu charakteristické chladné uvažovanie, jemné spôsoby a uprednostňuje dobre naplánovanú stabilnú existenciu, kde si ju cenia a skutočne zaplatia jej hodnotu.  Výbornou pamäťou zhromažďuje množstvo informácií. Rada získava nové vedomosti o výdobytkoch vedy a techniky a zároveň ich odovzdáva iným. Obratne, logicky a presvedčivo argumentuje. Je preto rodeným vedátorom, spisovateľom, mechanikom, technikom, či ekonómom. "

2000 bol zasa môj rok narodenia a ľudia narodení v tomto roku sú v čínskom horoskope DRACI. Drak je silné zviera, ktoré sa taktiež rado stavia na zadné. Pripadám si občas ako taká dračica, hlavne v porovnaní s inými babami v mojom okolí. Nebojím sa rozprávať o sexe, porne, čítam erotické knihy a celkovo som otvorená všetkým témam. Neviem či je to dobré no určite je to v mojej povahe.

"Drak oplývá silou, zdravím a energií. Je velmi otevřený, nikdy ne malicherný. Nenávidí pokrytectví a klepy a zpravidla nemá ani tu nejlepší diplomatickou obratnost. Je důvěřivý a nechá si vše namluvit. Jeho snaha po dokonalosti ho nutí stavět vysoké požadavky nejen na sebe a své spoluobčany, ale i na celé své okolí. Je dráždivý, někdy popudlivý, tvrdohlavý a často říká věci, o nichž mnoho nepřemýšlí a poté jich lituje. Přesto je možno dát na jeho mínění, neboť má pro každého dobrou radu. Je prudký, dá se lehce strhnout, občas i ke zcela neuváženým nerozvážnostem, čímž však většinou škodí sám sobě. Drak je značně inteligentní, bystrý i v perspektivním uvažování, houževnatý a velkorysý. Je velmi pyšný. Dovede být v každém povolání úspěšný zejména pro svoji logičnost."



Nebudem vám tu klamať a hodila som tu hneď pár charakteristík mňa. Všetko, teda väčšina čo sa nachádza v tejto charakteristike je pravda a v mnohých veciach sa vidím. Neviem čím to, ale je to ako presne robené na mňa. Aj vy sa zhodujete vo svojich znameniach ?



18ka

Bože pred rokom to bola 18ka a ja som to oslávila, až sa hanbím povedať ako. Už dva mesiace dopredu som plánovala, že to oslávim, tešila som sa ako malé dieťa, že už konečne budem dospelá. Vyrobila som si kalendár a každý deň som škrtala jeden deň až do 15.9. Tešila som sa no. Tešila som sa na vodičák, na to, že už sa nebudem musieť na všetko pýtať mami, že som dospelá a svoj právna. OMYL. Kým predtým to bola veta: "kým nemáš 18" , potom začala veta: "kým bývaš pod mojou strechou..". Takže ak sa neplánujete odsťahovať, na to, že si budeme môcť robiť hoc čo, môžete hneď zabudnúť.

Oslava bola patričná a veľa si z nej nepamätám, no tie najdôležitejšie a najkrajšie chvíle sa mi matne zdajú aj dnes. Veľmi rada spomínam na ten večer, na prelom 14. a 15. septembra, keď som na celé mesto kričala že mám sladkých 18 😂🙈 V ten večer som si to užila, zatancovala a spoznala úžasných ľudí, dokonca aj toho najlepšieho, ktorý ma robí šťastnou dodnes. Práve v deň tejto veľkej "párty" som spoznala jeho a človek by si ani nemyslel, že z jednej diskotéky odíde s motýlikmi v bruchu a na o pár dní na to začne krásny vzťah. 💓💏 prelom mojej 18ky bol pre mňa nezabudnuteľným.
Druhý deň to však už také ružové nebolo, no večer bolo znova o zábavu postarané a ja na svoje 18tiny budem s láskou spomínať ako na jedny z najlepších narodenín. No nič sa tými narodeninami nezmenilo.😂


Naďalej som však musela chodiť do školy, naďalej som sa musela učiť, upratovať, variť, pomáhať a okrem toho, že som si začala robiť vodičák, bolo všetko po starom. Akurát som konečne mohla chodiť von bez toho, aby som o desiatej bola doma. A kupovať si šampanské, víno a strongbow aj sama bez pomoci krsnej, či starších kamarátov.

Myslela som, že sa moje myslenie zmení, že budem dospelejšia, že budem vyzerať staršie a budem vzbudzovať rešpekt. Čakala som od 18ky toho viacej, že sa zmením ja a aj to dieťa vo mne sa stane dospelejším dieťatom 😁 Haha, stále som dieťa, ktoré si rado dupne aj napriek tomu, že nemá právo, stále mám detinské nápady a nereálne predstavy. Takže to sa veľmi nezmenilo a bojím sa, že sa to nezmení ani 19tkou.

Avšak po celý rok 18ky som sa mala výborne. Bol to výborný rok plný nových priateľstiev, rok plný lásky, výletov a potešenia. Až na malé praskliny, to bol jeden krásny rok, ktorý som prežila s tými najdôležitejšími a za ktorý som nesmierne vďačná. Uvedomila som si veľa vecí a verím, že to už každým rokom budem lepšie a lepšie.


19 

Ja sa stále teším na svoje narodeniny a som šťastná, že som sa narodila. Niekedy si aj pripadám, že som sa narodila do zlého storočia, ale to len preto, že milujem 18. a 19. storočie. Hlavne knihy z tohto obdobia.  Ale som šťastná, že žijem, že si môžem užívať a že som tu. Milujem deň, keď si môžem povedať je to môj deň a v tento deň chcem byť najšťastnejšia na svete, pretože v tento deň som prišla na svet a začala sa nová éra. 😍😇💪


19te narodeniny som oslávila hlavne s rodinou, ktorá pri mne za každých okolností stojí, ktorá mi stále pomáha a ktorá ma zbožňuje tak ako ja ju. Aj keď som sa tento rok neopila a nepovedala každému okoloidúcemu, že mám narodeniny, svoju oslavu som si užila.

 V sobotu bola oslava u starkej z ockovej strany. Starká vie výborne piecť a upiekla mi krásnu a ešte k tomu aj strašne chutnú tortu, z ktorej už nie je ani zrniečko, pretože sme ju zjedli na posedenie. Mám rada staré mamy, pretože presne vždy vedia čo ľúbim, vždy ma pohladia, upokoja, rozosmejú a pripravia mi vždy tie najkrajšie narodeniny a hlavne tie najlepšie torty 🎂


Večer v práci, no nebolo to vôbec zlé, hlavne keď ste v dobrej partii. Tento rok a teda ešte ako slečna 18 ročná som začala pracovať v miestnej 100pke, kde sa cítim veľmi dobre a som rada, že som sa k tomu odhodlala spoznala takých úžasných ľudí. Dostala som sa do výborného kolektívu plného skvelých ľudí, ktorí mi prirástli k srdcu. Za túto prácu a týchto ľudí ďakujem najviac. A  tak večer v práci nebol vôbec zlý  a na prelome polnoci sme si všetci štrngli na to moje zdravie 🍸


A v nedeľu bola oslava doma s mamkou a rodinou z mamkinej strany. Mamka ma prekvapila krásnou zlatou retiazkou, a mamke patrí asi najhlavnejšie ďakujem. Vychovala ma,  stojí pri mne v dobrom aj zlom, aj keď mnohokrát to bolo ťažké. Sme rozdielne povahy a dosť odlišné, no stále po každej búrke vyšlo slnko a vždy sme si k sebe našli cestu aj po tom, čo sme prešli tŕňami. Je to žena, ktorá prešla tými najhoršími chvíľami, ktoré môžu postretnúť človeka, je to žena, ktorá ma silu chlapa a viem, že je to tá pravá mama, ktorú aj napriek tomu, že po mne kričí milujem najviac na svete a nemať takú mamu, nie som tam kde som dnes a nie som taká aká som.

 Boli to krásne narodeniny aj napriek malým chybičkám, ktoré sa už bohužiaľ v mojom živote stále vyskytnú, no aj tak som sa tešila. Mám okolo seba úžasných ľudí a som za nich nesmierne šťastná.

Som veľmi vďačná za rok 2018 a moju 18ku a neviem sa dočkať nového roku, ktorý ma čaká, ktorý bude plný zmien. Mám v pláne hlavne zmaturovať na čo najlepšie známky, no ale hlavne zmaturovať. Chcela by som sa presťahovať do Bratislavy a začať tam svoj úplne nový život vysokoškoláčky. Nájsť si tam krásny byt, prácu a mať sa ako v tých romantických filmoch, kde sú ženy samostatné a nezávislé, krásne a úspešné. Krásny rok 2019.


Ďakujem všetkým, ktorí si na mňa spomenuli, zablahoželali mi k narodeninám a popriali mi zdravie a šťastie, pretože týchto dvoch vecí, nie je nikdy dosť. Tej lásky mám požehnane 💓

Share
Tweet
Pin
Share
No komentárov

Odkedy som nastúpila do práce a snažím sa privyrobiť si peniaze, aby to stále nebolo len o tom: "Mami dáš mi na nové nohavice? Mami potrebujem novú bundu, mami prosím. A oci dáš mi peniaze chcem ísť do klubu..", je pre mňa oveľa lepšie mať vlastné financie. Financovať si svoj prehnaný šatník, jedenie a pitie v baroch a celkovo svoj vlastný život. Nie je to samozrejme tak, že by som si platila všetko sama. No určite sa lepšie míňajú vlastné peniaze ako neustále prosenie, ktoré vadí už nie len rodičom, ale aj mne samotnej.

Som typ dievčaťa, ktoré míňa všetky svoje peniaze na oblečenie, kozmetiku, topánky a doplnky do izby ako na normálne veci, alebo šetriť. Stále som mala heslo, že žijeme len raz a človek by si mal dopriať, no čím som staršia vidím potrebu šetriť si na svoju budúcnosť.



Položky, na ktoré míňam najviac peňazí

Make - up > dievčatá, ktoré sa maľujú denne, snažia sa mať kvalitný make - up, podkladovú bázu, kontúry, maskary, rúže v rôznych odtieňoch a iné hlúposti, vedia, že do týchto vecí treba investovať a nevydrží to bohužiaľ navždy. Niekoľkokrát do roka treba nakupovať nový make - up, maskary a paletky na oči.
Oblečenie > aj keď milujem módu, oblečenie, snažím sa to v poslednej dobe obmedziť a tak zabrániť fast fashion, hlavne kvôli prírode a sebe samej. Svoje staré oblečenie sa snažím predávať ďalej a nové oblečenie sa snažím kupovať s rozmyslením a hlavne od slovenských dizajnérov.
Topánky a doplnky > neviem čím to je, či ja neviem chodiť, ale topánky sú v poslednej dobe stále nekvalitnejšie. Nenakupujem síce v drahých obchodoch, skôr mám rada rôznorodosť za dostupné ceny, no topánky mi vydržia jednu až dve sezónny.
Doplnky do izby > milujem všetko, čo k sebe ladí, vyzerá to dobre a strašne sa mi páčia doplnky, sošky, sviečky, krabice a umelé kvety. Aj keď viem, že mi kyslík nedávajú vyzerajú úžasne a tým, že strašne veľa času teraz trávim všade inde ako doma, moja starostlivosť o živé kvety by bola mizerná. Rada nakupujem nové doplnky do izby, vyzdobujem izbu novými rámikmi a stále ju dolaďujem.
Knihy > pamätám si ešte prázdniny, ktoré som vedela presedieť nad knihami a za jeden deň som zhltla aj dve knihy. Milujem romantické knihy, ktoré končia happy endom, ale najviac mi lahodia historické romány s erotickým podtónom najmä od spisovateľky Foley.
Sladké > mojím jediným problémom a problémom mojej váhy je to, že zbožňujem sladké. Milujem čokoládu, cukríky, sladké vody, palacinky, sladké jedlá, no proste všetko, čo je sladké a ver či nie, najviac peňazí ide práve na jedlo s obsahom cukru 😂
Normálne jedlo > odkedy som pochopila, že jesť musím a tričiek mám dosť (čítaj nižšie) míňam už aj na normálne jedlo. Zistila som, že dokonca bezmliečna strava a hlavne, keď sa chcem vyhýbať kravskému mlieku a pečivu, tak potraviny vyjdú oveľa drahšie, ako keď sa človek stravuje nezdravo.. nemalo by to byť naopak ?



Moja vášeň

Tí, ktorí ma už poznajú nejakú tú dobu, ale aj tí ktorí ma poznajú krátko o mne vedia, že milujem nakupovanie a to hlavne oblečenia. Som totálny maniak na oblečenie, na farby a nové kúsky a dokážem pre oblečenie aj nejesť, len aby som si mohla kúpiť niečo nové, niečo po čom túžim už dlho.


Už ako malá som si stále vyberala, čo si oblečiem, čo sa mi k čomu hodí a nosila milión sponiek vo vlasoch (viď. blog o Nos si čo chceš.) Milovala som ružovú farbu, sukne, šaty a všetko, čo malo na sebe aspoň trocha ružovej. Starká hovorila, že som bola taká malá princezná, ktorej začali rásť malé rohy. Mamka zase, že od mala som bola vyberavá a ráno ma obliecť bola katastrofa 😁
Keď ma navštívila puberta moje outfity tvorili, čo skriňa dala a moje kreácie sa dúfam nikdy nedostanú na svetlo sveta. O pár rokov neskôr som sa stala úchýlačka na tričká a minimálne raz týždenne, alebo za mesiac som si musela kúpiť proste nové tričko. Mala som v skrini kopy, horibilné kopy tričiek a mama reálne uvažovala, že ma dá na liečenie. Tam teda začalo moje neustále utrácanie peňazí za oblečenie a občas sa stalo, že som si namiesto desiaty do školy radšej išla po týždni kúpiť nové tričko. Všetky peniaze, ktoré mi starí rodičia dali ako vreckové, všetko, čo sa mi dostalo do rúk bolo ihneď minuté a už vtedy som vedela, že šetriť jednoducho neviem.

Koniec siedmeho ročníka sa to so mnou konečne dávalo do poriadku ja som nosila, to čo som mala a občas ma tatko vytiahol na nákupy. Viac som si peniaze odkladala, potom minula, no stále som mala niečo odložené na horšie časy. Bohužiaľ tento stav mi nevydržal dlho a prasiatko sa ani nenazdalo a bolo zase prázdne a kozmetická taška plná. Jednoducho stále sa a tom to svete našlo niečo, čo som neskutočne potrebovala. V tej dobe som začala aj častejšie chodiť von s kamarátmi a aj sa maľovať a tak to šlo ruka v ruke.
Našťastie od strednej je to so mnou už dobré. Občas aj teraz sa cítim ako totoálny neschopák na šetrenie, keď počujem občas sumy spolužiakov, koľko toho našetrili a majú odložené. No v tom momente mi napadne jedna vec. Predsa žijeme len raz. Milujem módu, milujem oblečenie, no na čo iné by som mala minúť svoje peniaze, teda svoje vreckové ako na oblečenie. V prvom ročníku na strednej som teda začala trocha odkladať a keď prišlo niečo, čo ma ale že naozaj veľmi zaujalo a premyslela som si to 50x tak som si to kúpila. Neľutovala som utratené peniaze a stále mi hlas v hlave hovoril, nebudeš si trhať od úst 😉



Našetrím a miniem

Keďže som mala od malička rozvedených rodičov a prvé mesiace od rozvodu som bola dosť často pri starých rodičoch, bola som to najobľúbenejšie vnúča. Taktiež ako starí rodičia z mamkinej strany ma zbožňovali aj starí rodičia z ockovej strany. A tak som mala všetko. Všetko, čo som si zmyslela po pár presvedčivých slovách a psích očiach sa mi nakoniec splnilo, a nikdy som nebola teda nútená si na niečo šetriť a odkladať peniaze.


V puberte som mala heslo: "žijeme len raz" a tak proste prečo si to nekúpiť, však peniaze prišli a prídu znova. No a teraz viem, že som si mala odkladať. Teraz viem, že to tričko, ktoré som nakoniec aj tak predala alebo darovala kamoške, mi vôbec nebolo dobré, vôbec som tie veci nepotrebovala lebo v tej dobe to skôr bolo o detstve ako o obliekaní. Skôr to bolo v mojom prípade o folklóre a skôr som sa mala zaoberať šetrením si do budúcnosti, možno by som mala na účte slušnú sumu, s ktorou by som mohla začať život po strednej škole. Preto, ak to číta mladé dievča/chlapec, ktorá/ý má ešte život pred sebou a krásne roky na základnej či strednej, odkladaj si z každého vreckového aspoň štvrtinu. Ja viem, že celé vreckové sa odložiť nikdy nedá, pretože v tom obchode vás niečo veľmi láka, no aspoň štvrtinu z každého vreckového a na konci roka uvidíte krásnu sumu v prasiatku. Bude vás to tešiť a o to viac váš to poteší, keď na strednej škole alebo po strednej škole budeme mať slušnú sumu na účte do nového života.

Avšak páči sa mi aj myšlienka a vždy som sa s ňou stotožňovala a to, že si odkladať na jeden vysnený sen a potom všetko minúť s pocitom, že to máte, že ste si na to našetrili a spokojne s tým hnusným nákazlivým úsmevom si ľahnúť do postele s radosťou v očiach, že je to vaše. Mojimi skúsenosťami som zistila, že keď sa na niečo dlhšie tešíte, čakáte a odkladáte si, že si to kúpite sami je to o to väčšia zodpovednosť a premyslíte si to 500x. Keď to máte v rukách, alebo keď na ten výlet idete, viete, že to máte za to a za to a že ste si na to našetrili sami.



Zarábam, rozhodujem sa a odkladám

Teraz som už na tom asi najlepšie. Konečne som sa naučila si zadeliť financie tak aby som nebola na mizine a aby som si čo to mohla dovoliť. Aj keď väčšinu vecí za mňa stále platia rodičia, verím, že som na dobrej ceste stať sa dobrou hospodárkou pre svoje peniaze a nebáť sa o svoj život, keď zrazu príde na rad odsťahovanie sa od rodičov a od platenie poistky, nájmu, stravy a školy.

Keďže si vreckové zarábam sama, je aj veľmi ťažké míňať tieto peniaze, pretože ich nechcete minúť zle, na niečo čo nevynosíte, nevyužijete, pretože viete koľko ste na to museli pracovať.
Moji starí rodičia stále prepočítávajú peniaze na slovenské koruny, ja odkedy pracujem prepočítavam na hodiny, koľko som na tú jednu vec musela pracovať 😁


Keďže už mám aj účet v banke a mojou bankou je Tatrabanka, ktorá ponúka veľmi dobrú službu a to sporiaci systém, už priamo vo vašom študentskom účte. Každú svoju výplatu si rozdelím na dve časti, jednu uložím do sporiaceho systému a druhú mám na minutie. Je to fajn systém prerozdelenia si peňazí a udržanie sa stále pri peniazoch aj v horších časoch.

Teraz som so svojím hospodárením spokojná a verím, že všetky tie etapy môjho života, keď som míňala ma naučili, čo je dobré a čo mi treba a čo nie. Tento overal však bol pre mňa tá najlepšia kúpa akú som mohla uskutočníť, pretože je neskutočne pohodlný, dá sa kombinovať do elegantných outfitov a v kombinácií perličiek a čiernej, je to fakt nezameniteľný kúsok, ktorý sám o sebe vynikne.


Ale stále si nakupujem oblečenie a kozmetiku, no teraz si to už 4x krát premyslím, či mi to fakt treba a či to vynosím, a čo je to kombinovateľné a potom to odhodím a keď sa k tomu o týždeň vrátim tak si to kúpim. Ja viem, my ženy 😄

Share
Tweet
Pin
Share
No komentárov
Newer Posts
Older Posts

About me

About Me

Moje meno je Barbora Tomková, mám čerstvých a sladkých 19 rokov. Pochádzam z juhovýchodného Slovenska, z malého mesta Rožňava. Medzi moje záľuby patrí čítanie romanticko-historických románov, počúvanie hudby, učenie sa, písanie a fotenie.

Môj blog je o každodenných strastiach, ktoré nás v živote stretávajú, vyjadrujem tu svoj subjektívny názor a pohľad na veci. Píšem aj o móde, receptoch, odporúčaniach na výlety. S blogom a článkami mi pomáha spolužiačka, ktorá ma upozorňuje na chyby a kamaráti mi pomáhajú s fotkami a vizualizáciou blogu.

Verím, že sa Vám môj blog bude páčiť a články pre Vás budú zaujímavé.


Sleduj ma

  • Instagram

Najnovšie

2020 a môj nový rok

Rok 2019 nám už nadobro skončil a začal sa pre mňa asi najťažší rok a to rok ukončovania. Tento rok maturujem (teda chcela by som zmaturo...

Prehľad

  • ►  2020 (2)
    • ►  januára (2)
  • ▼  2019 (31)
    • ►  decembra (1)
    • ►  novembra (2)
    • ►  októbra (3)
    • ▼  septembra (6)
      • Narodeninový darček
      • 19 a pocit ženy
      • Neviem šetriť
      • Ja, Simon a tolerancia
      • Opité pokušenie I.
      • Rob si čo chceš, nos si čo chceš
    • ►  augusta (2)
    • ►  júla (3)
    • ►  júna (1)
    • ►  mája (3)
    • ►  apríla (2)
    • ►  marca (2)
    • ►  februára (4)
    • ►  januára (2)

Created with by ThemeXpose