Barborka Tomko

21. septembra ma oficiálne doniesol Lukáš domov predstaviť rodičom a tak isto som ho v ten deň predstavila ja svojim. Pravdaže mamka o ňom vedela hneď ako sme sa dohodli na prvom stretnutí (pekný je, vysoký je, mami to by mohlo byť 😂) a potom to šlo už ruka v ruke a vlastne aj naše ruky boli hneď po prvom rande ruka v ruke 😀

Po veľmi zábavnom a zaujímavom lete, kde som stretla mnoho ľudí, naučila som sa mnoho vecí a zažila kopec nových udalostí, ktoré som doteraz nezažila, som pár dní po začatí školy a pár hodín na moje narodeniny stretla chlapca, ktorý sa mi votrel do života a nejako nám to začalo klapať. Klape to práve teraz, pol roka. Dobre, nie je to žiaden zázrak, no pri pohľade na dnešné vzťahy, je to dlhšie ako minimálne polovica vzťahov našich rovesníkov.

Polroka je pre niekoho nič, nepočítateľná množina mesiacov, ktoré nič neznamenajú. Vo vzťahu je však prvý polrok rozhodujúci, tak isto ako prvé tri roky a ďalej som sa nedostala.

V minulosti to bolo úplne iné, áno to je skutočná pravda dnešného sveta. Mladí ľudia majú prístup k mnohým ľudom v celom svete. Spoznávajú iné kultúry, národy, iné pohlavia a iné prístupy k vzťahom. Naši predkovia takéto možnosti jednoducho nemali. Poznali svoju dedinu/mesto, poznali pár ľudí a pár rodín, z ktorých si nakoniec aj tak vybrali svojich partnerov.
Mnohí mladí chlapci práve vo veku 20-25 (nie všetci) si radšej užívajú život a neviažu sa na jednu babu, keď "v rybníku je ich ešte veľa na vyskúšanie" a podobne to majú aj baby, avšak nedávajú to tak najavo ako chlapci. Dievčatá zvyčajne túžia po vzťahu, po kvetoch, romantických filmoch a pravidelnom príjme lásky a pravdaže sexu. 😈

Čítala som mnohé články na základe jedného podnetu, "pol roka je nič, to sa poriadne ani nepoznáte"...
Podľa mnohých článkov to pravda je a áno neprešli sme si mesačným písaním  a flirtovaním, ale zistili sme, že si sedíme a išli sme do toho s nádejou, že sme sa našli.

Podľa mňa nezáleží na čase, koľko s človekom si, aby si ho mohol spoznať. Pravdaže človek sa mení a vyvíja, menia sa mu názory, chute, myslenie aj presvedčenia, ale ak je vo vzťahu dostatočná komunikácia, láska a vzájomné porozumenie, tak si myslím, že ľudia sa môžu poznať a vedieť o sebe to dôležité aj za krátky čas.

Vo vzťahoch  som optimistka a milujem plánovanie ako v normálnom živote, v škole, v robení iných vecí, tak aj vo vzťahu a možno je to smiešne, no mám naplánovaný celý svoj život. Mám naplánované, čo by som chcela dosiahnuť a čo by som vo svojej budúcnosti chcela a tak plánujem aj spoločný život. Možno to nevyjde, možno to tak nebude, ale kde by sme boli a akí by sme boli, ak by sme nemali svoje sny a očakávania ?

Pri príležitosti toho, že už sme pol rok spolu a dúfame, že takýchto polrokov a rokov bude ešte veľa rozhodli sme sa otestovať ako dobre sa navzájom poznáme 😈😇

Som takmer presvedčená, že vyhrám, no nechajte sa presvedčiť:

1. Obľúbená farba?
Lukáš: Tak tvoja je asi čierna?  Fialová? Žltá?
Ja: Žltá, ale milujem všetky farby dúhy, však vieš, že nosím skoro všetko 😁
Lukášová farba je čierna a to viem 100%.

2. Obľúbené jedlo?
Lukáš: Hamburger? Pizza?
Ja: Nie nie. Moje najobľúbenejšie jedlo sú určite rezne so šalátom...
Lukáškové jedlo je stroganov a steak.

3. Panický strach?
Lukáš: Pavúky, ale nie tie záchodové, ale tie hnusné chlpaté a lietania. Lietať nikdy nechceš.
Ja: No áno a ty máš strach z hadov, ale inak nemáš taký veľký strach.

4. Čo by si si nikdy neobliekol/neobliekla?
Lukáš: Tie veľké cukrové sukne.
Ja: Ružové tričko a tie zelené Borat plavky 😂

5. Načo si potrpíme?
Lukáš: Tak ty určite na výzor a na známky...
Ja: Lukáš asi na plný žalúdok 😁

6. Pečenie
Lukáš: Tak rada pečieš muffiny, wafle, palacinky a dakedy si rada piekla aj bábovku.
Ja: Ty piecť nevieš, ale Luky vie robiť vynikajúce pudingy, keď mu pomôžete 😄

7. Ročné obdobie?
Lukáš: Tvoje je asi jar, lebo všetko rozkvitá a leto lebo je teplo ?
Ja: Nie leto nemám rada, ale jeseň, keďže vtedy je to tesne pred zimou a je to také prechodné obdobie, že nie je zima ani teplo..
Tvoje je leto, pretože miluješ teplo, keď je dlho svetlo von a miluješ festivaly.

8. Na čo najviac míňam?
Lukáš: Oblečenie a make-up.
Ja: Určite nie, v poslednej dobe na taxík, lebo som lenivá chodiť pešo 😀
A ty na benzín, oblečenie a jedlo...

9. Dlhodobý sen?
Lukáš: Chceš sa dostať na žurnalistiku a presťahovať sa do Bratislavy..
Ja: Ty sa chceš stať Dj-om v nejakom dobrom klube, čo si prajem aj ja a chceš sa mať dobre hlavne so mnou 😛

10. Ľúbiš ma ?
Lukáš: Počkaj rozmyslím si 💓😁😁😁

Nie, v názve nie je preklep, ani žiadna chyba, je to len mnou vymyslené slovíčko, ktoré by malo oživiť takýto obyčajný, no predsa výnimočný recept.
Tento recept je určený predovšetkým alergikom na kravské alebo aj iné mlieko, pretože som v tomto recepte využila ryžové mlieko.

Ako možno už viete, mám alergiu na kravskú bielkovinu a tak mám zakázané jesť všetky mliečne produkty, pravdaže, ak nie sú vyrobené z ovčieho, kozieho mlieka alebo na rastlinnej báze.

Je to neskutočne ťažké, keď okolo vás jedia spolužiaci čokoládovú tyčinku alebo zapekanku s majonézou. Dokonca po dlhšom sledovaní som zistila, že mi vadí aj trošička mlieka alebo smotany. Okamžite ma páli jazyk a vyhádžem sa. Nie je to nič s čím sa nedá žiť, no je pre jedáka ako som ja, poriadne obmedzujúce. Hamburger bez dressingu, kebab bez dressignu, žiaden vyprážaný syr, tvaroh, jogurty, torty s krémom....... 😞

Moja rodina sa tomu snaží vyhýbať a v našej "skrini na čokolády" sa zvyčajne a veľmi výnimočne objaví, čo nemôžem aj to veľmi rýchlo zmizne, pretože brat je jedna veľká požieračka všetkého čokoládového, takže viac menej mi robí službu. Starká sa dokonca naučila variť aj piecť len pre mňa a z mojich surovín, za čo som jej nesmierne vďačná 💓

A keďže viete, aj keď neviete, zistíte, aká je pre ženu dôležitá čokoláda, musím si to nahrádzať.
Na Slovensku a hlavne na východe je ešte stále málo obchodov na vegánsku stravu alebo na potraviny pre alergikov. Jediný obchod, kde takéto výrobky majú je u nás v Rožňave DM, ktorá zatiaľ pokrýva moje chute a potreby. Dokonca pár výrobkov sa nájde aj v TESCU.

Predávajú tu ryžové, kokosové, mandľové mlieko, ryžovú smotanu, ryžovú čokoládu a rôzne sójové pudingy, ktoré mi ako tak pomáhaj prežiť. Ryžovú šľahačku, čokoládu, pudingy, syr kupujeme v Košiciach.

A ako v každej domácnosti aj u nás sa v nedeľu (občas) niečo fajné upečie a keďže z toho chceme všetci trocha ochutnať aj recepty musia byť prispôsobené všetkým. Aj keď pečiem priateľovi (chudáčik sa musel naučiť na ryžové mlieko a vegan nutellu 😂) pečiem rovnako pre seba ako pre neho s tým, že normálne potraviny nahradím tými, ktoré mne najviac vyhovujú a nerobia mi zle.

Rozhodla som sa, že stále ak niečo navarím alebo upečiem (nie je to často nebojte), hodím Vám sem recept, možno to niekomu pomôže a možno vám urobím len chute 😋

NA MUFFINY budeme potrebovať:

• 2 hrnčeky polohrubej/hladkej múky
• 3/4 kryštálového cukru (ja som dala štvrť hrnčeka kryštálový a štvrť kokosový cukor)
• 1 ks prášku do pečiva
• 1 hrnček ryžového/sojóvého/kokosového mlieka
• 4 PL kokosového oleja
• 2 ks vajec
• 150 g nasekanej ryžovej čokolády (pre veľký záujem som musela dať celú)

POSTUP:
Všetky suroviny si pripravíme. V jednej miske si zmiešame suché suroviny: 2 hrnčeky múky, kryštálový a kokosový cukor, prášok do pečiva. V druhej miske zmiešame mlieko, vajcia, olej.
Všetko pomaly zmiešame, aby nám nevznikli hrudky a do cesta pridáme čokoládu.

Keďže takéto muffiny sú u nás úspechom dostala som od starkej takúto formu na muffiny a do nej používame ešte silikónové košíčky, keďže sú viackrát využiteľné ako papierové a muffiny sa na ne nelepia.

Do košíčkov nalejem cesto asi do polovice košíčka a pomaly špáratkom alebo vidličkou cesto ponaťahujem po stenách košíčka, aby cesto nerástlo v strede alebo po celom svojom obvode a tak vznikli pekné tvary.


Tento recept mi vyšiel na 24 kusov a do polovice nich som dala vegan nutellu na dochutenie.
Muffiny som piekla na 180 stupňov asi 35 min. /záleží na rúre.

Počkali sme pár minút a podávali s ryžovou šľahačkou a vegan topingom (priateľ dostal normálnu šľahačku nebojte, netýram ho až tak, aj keď tá ryžová nemá úplne inú chuť ako tá normálna).